V ostatných týždňoch sa na zákazníkov vyvalili viaceré kampane, prízvukujúce slovenský pôvod výrobkov, ktoré zareagovali najmä na smršť správ o údajne šmejďáckych poľských tovaroch.
Jedna z tých výraznejších – aj keď vzhľadom na kreatívu nie zrovna v pozitívnom zmysle – bola komunikácia Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Prvý zo zámerov kampane, ktorá vysvetľovala takzvaný SK ovál, bol zrozumiteľný: falošné slovenské výrobky predávané v reťazcoch sú špinavá predajná metóda, voči ktorej sa domáci výrobcovia pochopiteľne bránia.
Po edukatívnej fáze však nastúpila amatérska hra na národné city cez patetické heslá a vysmiate detičky, z ktorých si jedno čuplo priamo do jogurtu, obsahujúceho tak zrejme aj iné ako len bifidobaktérie…
Minulý týždeň vyletel aj ďalší prieskum GfK pre Slovenskú potravinársku komoru, ktorá sa posťažovala na pokles slovenských výrobkov v supermarketoch z 50 na „žalostných“ 46 percent. Témy sa chytili viaceré denníky, ktoré sadli na lep komory a pred percento prilepili obligátnu časticu „iba“.
Je 46 percent na tak malom trhu ako Slovensko naozaj „iba“? Pokles podielu domácich výrobkov nemusí znamenať len to, že zlé reťazce nakupujú čoraz viac v zahraničí. Znamenať to môže aj, že obchodné siete v ostatných rokoch dôsledne rozširovali sortiment o luxusnejšie a špeciálne, typicky zahraničné tovary, vďaka čomu kuchári-amatéri už nemusia ricottu nahrádzať tvarohom a mascarpone bambinom.
Pod pokles spomínaného podielu sa rovnako mohla podpísať chýbajúca snaha slovenských výrobcov inovovať svoje produkty, reagovať na zmenený životný štýl spotrebiteľov, rozširovať produktové portfólio a investovať do skutočného marketingu, zameraného na konkrétne produkty, nie národnú hrdosť návštevníkov supermarketu.
Spoločný znak všetkých „Made in Slovakia“ kampaní je, že zákazníkom okrem pocitu národovectva nič uchopiteľné negarantujú. Ak je maďarská saláma obalená do červeno-bielo-zelenej trikolóry, zákazník môže vychádzať z toho, že dostane produkt, ktorý bude chutiť tak, ako má – skutočne maďarsky. Ak na akomkoľvek výrobku visí rakúska vlajka, aj slovenský zákazník si zrejme povie, že nepôjde o podradný produkt, ale prísne kontrolovaný výrobok vyrobený podľa najvyšších štandardov.
Či to tak je aj naozaj, je, samozrejme, druhý aspekt, dlhodobo ovplyvnený spotrebiteľskými skúsenosťami, marketingom a efektívnou kontrolou zodpovedných inštitúcií.
Slovenskí mliekari síce tiež zdôrazňujú, že ich produkty podliehajú prísnej kontrole. Tou kontrolou však napríklad prechádza aj jeden z tých kvalitných jogurtov, plných šťastia, obsahujúci glukózo-fruktózový sirup, modifikovaný škrob, pektín, extrakt z cvikly, karmín, kyselinu citrónovú, koncentrát srvátkových bielkovín, mliečnu bielkovinu a želatínu… a popritom mlieko a nejaké to ovocie. Ak je niekto skutočne šťastný, tak dodávatelia potravinovej chémie.
Spotrebitelia v prieskumoch dlhodobo prehlasujú záujem o domáce výrobky. Realita je v skutočnosti ovplyvnená cenovkami a jednou z „výhod“ skutočne slovenských výrobkov je, že často stoja rovnako alebo aj viac ako top kvalitné zahraničné produkty, vyrobené na západných trhoch.
Ak sa chcú slovenskí výrobcovia v konkurenčnom prostredí, plnom zahraničných tovarov, presadiť práve domácim pôvodom tovarov, mali by sa v prvom rade zamyslieť nad tým, čo slovenská trikolóra na produkte vôbec znamená – označenie „slovenský výrobok“ je zatiaľ stále také prázdne, ako slová neha, láska a šťastie na obrázku so štvrť kilom masla.
