Existuje nejeden dôvod, prečo by „koncesionári“ mohli byť nespokojní s riaditeľkou RTVS Miloslavou Zemkovou. Vyhodené peniaze na rozhlasovú webstránku, priame zadanie nového webu vopred vybranej firme, zbytočne drahý TV spot k MS v hokeji s Vladimírom Vůjtekom či fakt, že napriek podporným názorom právnikov sa RTVS nesnažil zmeniť zmluvu na prevádzkovanie verejnoprávneho multiplexu sú viaceré z kontroverzných krokov manažmentu inštitúcie za ostatné mesiace a roky.
Jedna vec je však kritika, ktorá bude a aj by mala byť prítomná pri činnosti všetkých organizácií, žijúcich z verejných zdrojov. A ktorá v tom lepšom prípade môže naraziť na odozvu kompetentných a nápravu chybných krokov.
Úplne druhá vec je, ak sa kritika využije ako lacná zámienka na politické zosadenie nepohodlnej osoby, aj za cenu svojvoľného výkladu právneho poriadku.
Ľahkosť až bezočivosť, s akou sa Smer pokúša odvolať Zemkovú, sa dala predvídať, a to hneď z dvoch dôvodov. Vrátenie voľby šéfa / šéfky RTVS do parlamentu, ktoré presadil exminister kultúry Daniel Krajcer (SaS), síce odstránilo divadielko na nezávislosť kontrolnej rady verejnoprávneho média, typické pre fungovanie bývalých rád STV a SRo. No zároveň výrazne urýchlilo a zjednodušilo proces zosadenia topmanažéra telerozhlasu. Predstavitelia Smeru ešte v opozícii pokrytecky kritizovali politizáciu RTVS presunutím voľby šéfa do Národnej rady, no keď sa dostali k moci, čakali iba pár mesiacov, aby svoju kompetenciu využili.
Navyše, Smer už minimálne raz ukázal, že nemá problém aj zneužiť právomoc odvolať funkcionára, ktorý by mal byť nezávislý od politickej moci. Spravil tak napríklad v roku 2008, keď z čisto lobistických a vyfabrikovaných dôvodov zosadil predsedu Telekomunikačného úradu Branislava Máčaja. Že to tak bolo, nepriamo potvrdila Európska komisia, ktorá nasledne nariadila zákonné obmedzenie podmienok na odvolanie šéfa úradu.
Rovnako umelý sa zdá byť aj dôvod, pre ktorý sa Smer snaží odstrániť z funkcie Miloslavu Zemkovú. Príslušný paragraf zákona o RTVS, na ktorý sa odvoláva uznesenie mediálneho výboru, hovorí, že riaditeľ RTVS je povinný vopred informovať radu „o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, ktorého trvanie presahuje obdobie dvoch rokov alebo predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 000 eur“.
Zemková mala toto ustanovenie porušiť, keď radu informovala až ex post o vypísaní súťaže, v ktorej hľadá návrhy riešenia prenajímania priestorov pre televízie a rozhlas. Súťaž však stále trvá a ponuky sú uzatvorené v obálkach. To znamená, že RTVS v tomto momente nemôže poznať viaceré, vcelku kľúčové náležitosti potrebné pre vytvorenie zmluvného záväzku: zmluvnú stranu, predmet zmluvy, cenu či trvanie plnenia… RTVS v tomto momente dokonca ani nevie, či do verejnej obchodnej súťaže prišla aspoň jedna akceptovateľná prihláška. Obálky s ponukami sa majú otvárať najskôr v druhej polovici júla a nedá sa vylúčiť, že podmienky nesplní ani jedna z nich.
Postup Smeru pri odvolávaní Zemkovej je o to neprijateľnejší, že je to zákonodarná moc, ktorá vykladá zákon amatérskym spôsobom a po týždni musela korigovať svoje uznesenie, ktoré stále stojí na vode.
Pre pesimistov dáva postup socialistov oprávnený dôvod veriť, že vládna strana bude čoskoro rovnako opitá mocou, ako sa to stalo už nejednému polickému subjektu s neobmedzenou vládou. Dôležitejšia než sympatia k Miloslave Zemkovej je preto v tomto momente viera v existenciu takého štátu, v ktorom sa nekompromisne rešpektuje dodržiavanie zákonov. Odvolanie šéfky RTVS z dôvodov, ktoré navrhuje Smer, bude znamenať výrazný krok späť, a určite nielen z pohľadu nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa.
