Správy STV majú za sebou najväčšiu formálnu zmenu posledných rokov: zmenu vysielacieho času (z 19:30 na 19:00) a zdvojnásobenie minutáže. Pre tak dôležitú reláciu ako hlavný spravodajský formát je tento krok tak gigantický – a vzhľadom na roky upadajúci význam Správ STV aj tak zásadný, že žiadny vysielateľ by prípravy nenechal iba na náhodu. Teda takmer žiadny…

Slovenská televízia už vopred avizovala, že žiadne zázraky čakať netreba – nová nebude grafika a štúdio, nová nebude ani kvalita. Napriek zdvojnásobeniu vysielacieho času nemal byť nový ani obsah – hlavné správy sa iba spojili s existujúcim regionálnym formátom.

STV sľub splnila. V pondelok sa nič nové naozaj nekonalo. Až na zopár (aj úspešných) pokusov o originálne spracovanie témy sa z obrazovky opäť rinula überkorektná suchopárnosť s veľmi malou štipkou pridanej hodnoty.

Kľúčové prvé minúty, ktoré by divákov predchádzajúcej populárnej súťaže 5 proti 5 mali motivovať, aby po 15-ročnom zvyku sledovať Televízne noviny na Markíze (taktiež so štartom o 19.) skúsili niečo nové, Správy STV vyplnili piatimi minútami politickej he-said, she-said „žurnalistiky“, pozostávajúcej z prestrihov vyjadrení koaličných a opozičných politikov. A aby sa nepovedalo, pár sekúnd dostal politológ. Treba uznať, že v čiapke, ktorá bola naozaj zábavná. Novinársko-analytický vklad? Žiadny. Verbálna originalita redaktorského vstupu? Nula bodov. Misia „nenahnevajme súdruhov“? Splnená na sto percent.

Ani nasledujúce témy ničím neohúrili. Tisíckrát premletá téma o predpisovaní účinnej látky na lekárskych receptoch nepriniesla nič nové. Televízia si mohla dať námahu napríklad s anketou o tom, či pacienti reálne dostávajú u lekárov a lekárnikov na výber z rôznych alternatív liekov. Namiesto toho dostali priestor babičky, vyjadrujúce spokojnosť so svojimi pilulkami.

Otrepaná bola aj téma s Danubianou a vytúženou kunsthalle, vychádzajúca z bezvýznamnej tlačovej konferencie. Ak sa téme v rámci povinných jázd venuje tlačová agentúra – v poriadku. Ale hlavné správy televízie?

Originalitu spracovania treba vyzdvihnúť napríklad pri téme z Bruselu, pri ktorej sa redaktorka pohrala so satirickým videom o dvojici Merkozy. Vyčnieval aj investigatívnejší regionálny príspevok o pochybných objednávkach reklamných predmetov v Žiline. Keďže televízia je vizuálne médium, špeciálna cena musí putovať aj za asi jedinú tabuľku počas celých správ STV. O infografikách (pri ultravysokých nárokoch dokonca v 3D) ináč nebolo ani chýru.

Práca s obsahovými blokmi nebola v 40-minútových Správach STV v podstate žiadna. Až na záverečný regionálny blok (pričom jeden šot sa prepašoval medzi predchádzajúce témy) boli príspevky radené bez ladu a skladu – určite nie podľa kritérií ako dôležitosť, aktuálnosť a divácka atraktivita.

Prečo sa Správy STV povinne nemôžu (na úrovni) v každom vydaní venovať biznisu, vede, technológiám a kultúrnym udalostiam, zostáva roky nevyriešená záhada aj v nových Správach STV.

RTVS, žiaľ, stále nepochopila, že diváci, ktorí by mali byť cieľovkou spravodajstva médií verejnej služby – to znamená vzdelanejší, konzumujúci správy počas celého dňa cez plejádu komunikačných kanálov – určite nečakajú na siedmu hodinu večer, aby sa dozvedeli, čo nové v republike. Od televízie očakávajú buď senzácie a bulvár – a potom prepnú na komerčné televízie, alebo pridanú hodnotu k informáciám, ktoré už zachytili na počítači, mobile a tablete či v rádiu. A práve tu je, respektíve bol priestor pre STV.

Sú Správy STV zlé? Nie. Sú dobré? No way. Zlé východisko na zvyšovanie sledovanosti iným, ako schedulingovým čachrovaním.

Milí čitatelia,

prajeme vám príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších a veľa zdravia, šťastia, pracovných i osobných úspechov do nového roka. Ako ten končiaci hodnotia mediálni lídri a čo očakávajú od toho nadchádzajúceho, si môžete na Mediálne.sk tradične čítať počas celých sviatkov až do prvých januárových dní. Zachovajte nám priazeň, budeme sa snažiť nesklamať vás ani v roku 2012.

Redakcia Mediálne.sk

Využite časovo limitovanú ponuku na bezplatný dvojtýždňový prístup do celej siete spoplatneného obsahu Piano.

• V aktuálnom TRENDE č. 49/2011, ktorý vychádza 8. decembra 2011, nájdete na strane 76 špeciálny prístupový kód. Aktivačný kód je možné použiť len počas 72 hodín od štvrtka 8. 12. do soboty 10. 12. 2011.
• Kód zadajte na stránke www.pianomedia/mikulas (pozor, je nutné dodržať veľké a malé písmená ako aj pomlčku v kóde) spolu so svojou e-mailovou adresou. Ak zadáte e-mailovú adresu, na ktorú ste sa už niekedy v sieti Piano registrovali, systém to automaticky rozozná a namiesto vytvárania novej registrácie Vám obnoví existujúcu.
• Prihláste sa do Piana kliknutím na linku, ktorá Vám príde na e-mailom, alebo na stránkewww.pianomedia.sk/prihlasit. V prípade obnovenia existujúcej registrácie Vás systém automaticky prihlási hneď po odoslaní kódu.

PIANO je sieť predplatného, kde za jedinú platbu 2,90 € mesačne získavate okamžite prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch. Nezáleží na tom, kde zaplatíte, k ostatným stránkam v sieti máte automaticky aktivovaný prístup. Nemusíte už znova nikde inde platiť ani sa znova prihlasovať.

Netreba sa pritom báť, že vaše peniaze na predplatné idú aj stránkam, ktoré nečítate. PIANO rozdeľuje peniaze podľa toho, koľko času na jednotlivých médiách strávite. Odmeňuje tak naozaj kvalitný obsah, ktorý chcete čítať – a dáva médiám signál, do čoho investovať majú a do čoho radšej nie. Vaše konto je viazané na vás, nie na váš počítač. Nemôžete konto v PIANO zdieľať s inými ľuďmi, ale môžete ho vďaka pridelenému heslu využívať na viacerých vlastných počítačoch.

Ste predplatiteľ týždenníka TREND? Využite 50-percentú zľavu na prístup do celej siete Piano. Ak máte záujem len o články na Mediálne.sk, ako predplatiteľ ich môžete čítať zadarmo. Na získanie oboch výhod je potrebný špeciálny kód, ktorý použijete ešte pred platbou v systéme Piano. Kód Vám pošleme po vyplnení formulára slúžiaceho na identifikáciu predplatiteľa.

Prečo musím platiť, nestačia médiám príjmy z reklamy? Reklama je výborný zdroj príjmov na financovanie masového obsahu, ktorý láka velké množstvo ludí. Médiá však majú problém financovať z nej na webe náročnejší obsah určený pre ľudí, ktorých zaujímajú menej masové témy, hlbšie analýzy a pôvodné spravodajstvo a vlastná tvorba.

Médiá sa tradične od svojho vzniku preto väčšinou museli spoliehať na oba zdroje príjmov, od čitateľov aj z reklamy (napr. za noviny v stánku zaplatíte a je v nich aj reklama). Na webe médiá dlhé roky dúfali, že príjmy z reklamy budú stále rásť a tak dokážu nahradiť výpadok príjmov od čitatelov. To sa však nestalo a ak chcú médiá skvalitňovať a rozširovať svoj obsah, musia sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania aj vďaka platbám od čitateľov.

Zaplatiť môžete:

• platobnou kartou Visa, Mastercard, Maestro
• online prevodom z Tatra banky alebo Slovenskej sporiteľne
• na faktúru Slovanetu alebo Websupportu, ak už ste ich zákazníci (dalšie firmy budú postupne pribúdať)
• cez Paypal
• prevodom na účet z ktorejkoľvek banky.
• Kliknite sem a zobrazia sa všetky možnosti platby

Ak vám niektorý nástroj chýba, napíšte nám na info@pianomedia.sk. Ak chcete zabezpečiť prístup pre viac ľudí (napríklad zamestancov), napíšte nám a pošleme vám podrobnejšie informácie o možnostiach hromadného predplatného.

Kto všetko sa do projektu zapojil? Kde sa dozviem o sieti PIANO viac? Pozrite si stránku www.pianomedia.sk, tam sme pripravili všetky informácie, ktoré by ste mohli potrebovať, prípadne napíšte na info@pianomedia.sk.

Ďalšia teasingová kampaň (v duchu: keď už nemáme nápady, aspoň napíname) s jednoduchým heslom 99 percent priniesla minulý týždeň svoje odhalenie. Odhalenie bolo dokonca na tri etapy.

Najprv sa 17. novembra z 99-ky vyrojila občianska iniciatíva Občan v akcii, ktorá sa síce tvárila politicko-aktivisticky, no nikto konkrétny – až na nezamestnaného, knihovníčky, neurochirurga, bankára či riaditeľa baletu – sa k nej nehlásil.

Druhá etapa prišla začiatkom minulého týždňa, keď sa ku kampani priznali „rozhnevaní mladí muži“ na čele s podnikateľom Ivanom Weissom, naposledy známym ako podporovateľ novej SDĽ (s ktorou ho už podľa vlastných slov nič nespája).

Veľké rozuzlenie prišlo napokon v piatok, keď pedagóg a aktivista Eduard Chmelár prehlásil (parafráza) – tak dobre, ja sa teda pridám, keď už to je také transparentné.

Presvedčiť ho mohla aj niekoľkotýždňová kampaň na Facebooku, ktorej bannery niesli Chmelárovu podobizeň. Ako pedagóg prezradil v piatok, až na fotografiu a meno s touto kampaňou nemal vôbec nič spoločné – vytvorili ju ľudia, čo stáli aj za webom pre 99percent. Niekoho by tieto aktivity možno prinútili zavolať právnikovi, Eduard Chmelár sa miesto toho dal na politiku…

Mediálne.sk sa teda pred necelým mesiacom skutočne netrafilo zle, keď sa pýtalo Chmelára aj SDĽ, či náhodou nemajú niečo s kampaňou.

Aj keď SDĽ s touto kampaňou nemá tiež nič, súdiac podľa jej posledných predvolebných aktivít založených na kampani slušného rozmeru jedno je spoločné – bojovať na jednej strane proti sociálnej nerovnosti a na druhej strane vytvoriť relatívne veľkú a do veľkej miery profesionálnu reklamnú komunikáciu želaný efekt neprinesie.

Už oveľa väčšie, známejšie a perspektívnejšie politické subjekty si v minulosti neraz popálili prsty na objemovo prepísknutých kampaniach – či už to bola prezidentská kampaň Eduarda Kukana na USA štýl alebo ešte dávnejšie kampaň predznamenávajúca začiatok úpadku Mečiarovho HZDS.

Tip: Keď už sa chcete v politike hrať na skromných, začnite s letákmi vytlačenými na servítkach a malých bilbordoch zapichnutých vedľa cesty do zeme. To vám neskôr nebude vyčítať takmer nikto… a výsledok bude podobný.

Predplatitelia týždenníka TREND majú odteraz ďalšiu výhodu navyše – obsah najčítanejšieho B2B média o reklame, marketingu a médiách Mediálne.sk zadarmo.

Všetci čitatelia, ktorí si objednajú TREND, získajú špeciálny kód, ktorý po aktivácii sprístupní na dobu predplatného kompletný obsah Mediálne.sk zamknutý v rámci systému Piano, t. z. neobmedzený prístup k všetkým správam, článkom, ako aj grafom a tabuľkám o čítanosti, sledovanosti a počúvanosti slovenských médií.

Navyše, tí, ktorí majú záujem o kompletnú ponuku obsahu médií zapojených do Piana (v súčasnosti 44 služieb na 9 weboch), majú po predplatení TRENDU nárok na 50-percentnú zľavu z ceny za týždennú, mesačnú či ročnú objednávku Piana.

Pozrite si všetky výhody predplatného týždenníka TREND

Prejdite na objednávku týždenníka TREND

Otázka znie, či sa skutočne vrátila na výslnie, keď má len jednu dobrú fotku.

Tak schválne. Dajme tomu, že ste celý deň nečítali správy a chcete vedieť, čo nové píšu na Sme.sk. Čo spravíte?

Väčšina z vás pôjde asi priamo na spravodajský portál. Päť písmen a bodka, možno už aj uložených v bookmarovacej lište prehliadača alebo v posledných navštívených stránkach. Niekoľko (desiatok) kliknutí denne. Nie je nič ľahšie.

Druhá časť (nevylučujúc možný prekryv) sa do situácie, že by bol bez správ, ani nedostane. O dianí doma a vo svete sa dozvie bez toho, aby vôbec otvorila novú záložku. Celý deň sme priklincovaní k Facebooku. Okrem noviniek od kamarátov, bývalého spolužiaka a sesternice žijúcej toho času na druhom konci sveta najväčšia sociálna sieť starostlivo zabezpečuje aj denný prísun noviniek zo starostlivo vybraných zdrojov. Buď cez Facebook Page Sme.sk alebo od kamarátov, ktorí neúnavne sharujú a repostujú všetko nové, čo sa na spravodajskom serveri objaví.

Väčší exoti sa pokúsia splniť úlohu cez Twitter. Personalizovanejšia obdoba RSS feedu vo forme mikroblogu síce na slovenskom internete nefunguje tak dobre ako v zahraničí, ale nakoniec, pár tisíc followerov sa najčítanejšiemu spravodajskému webu aj tu nazbieralo.

Koľko ľudí ale pôjde po novinky na Google+?

Aby bolo jasno, Google spustil tento týždeň stránky pre firmy. Toľko očakávané, že niektorí ani nedospali a zakladali si už v lete osobné profily pre firmy proti pravidlám. Teraz sú tu oficiálne, čoskoro aj so štatistikami a prepojením na kontextovú reklamu. Všetko ako má byť.

Alebo žeby? Stránky majú totiž v popôrodnom štádiu tri vážne problémy. Po prvé, prepracovať sa k nim cez vyhľadávanie na Google.com je miestami riadna fuška. Vyhľadávač síce sľubuje v tejto veci zlepšenie, ale zatiaľ smola. Slovenské médiá, ktoré sa rozhodli Google+ otestovať okamžite po spustení, umožňujú spraviť si predstavu. Kto by sa chcel dopátrať k “plus” stránke Smečka priamo cez Google, nesmie očakávať, že nájde ten správny odkaz v prvom riadku výsledkov vyhľadávania.

Po druhé, kto by si myslel, že po zadaní adresy plus.google.com/firma, sa dostane k tomu, čo hľadá, sa fatálne mýli. Google+ o krátkych a výstižných URL pre firmy zatiaľ iba sníva.

Tretí a asi najvážnejší problém je obsah. Kto po rokoch upratovania Facebooku vie, čo treba pridávať na nejakú novú službu, hoci aj made by Google? To isté čo všade, alebo niečo úplne iné? A kde vezmete to “iné”? A tak nastúpi nevyhnutne metóda pokus-omyl. Čo je v poriadku, ale niektorým možno chvíľu potrvá, kým budú výstupy reálne čitateľné.

Stratené to s Google+ stránkami určite nie je. Google ich potreboval a spravil dobre, že ich spustil. Instantnú socialnetworkingovú mágiu ale sotva prinesú.

Zatiaľ si Google môže odškrtnúť dôležitú položku z to-do listu. Splnil si povinnú jazdu a oficiálne sa môže ďalej nechať porovnávať s Facebookom.

Firmy sa môžu vyblázniť dosýta. Majú pieskovisko na najbližších pár mesiacov – s nízkymi nákladmi, hoci zatiaľ s ťažko odhadnuteľným efektom. Prinajhoršom sa aspoň niečo nové naučia.

Ale používateľ by mal zatiaľ klikať radšej iné stránky a na Google+ sa veľmi nefixovať. K svojim obľúbeným značkám na Google+ nech sa vráti o dva-tri mesiace. Keď budú mať firmy ujasnené, čo mu chcú povedať, a keď im Google nebude hádzať polená pod nohy nedotiahnutými detailmi.

Eva Vozárová

Pred približne jedným rokom otvoril svoje brány zábavný park Oohland – bizarná kampaň outdoorovej agentúry Bigmedia, ktorá niekoľkotýždňov teasovala verejnosť príchodom zábavného parku, až z neho vznikol „interaktívny, virtuálny, edukačný“ nástroj vo flashi o možnostiach vonkajšej reklamy… údajne pre každého, ale v skutočnosti zrejme iba pre klientelu ochotnú zaplatiť si veľké plagáty.

Vizuálne atraktívna kampaň médiá – okrem tých špecializovaných na reklamu ako Mediálne.sk – nezaujala. Tvorcovia kampane z BigMedie sa tak mohli zrejme tešiť iba klikom na vlastnú stránku, vygenerovaným z vlastných vonkajších plôch, využitých v reklamne slabom období.

O rok neskôr PR agentúra Dynamic Relations 2000 nasadila podobný projekt: Kofboj – celoslovenský slepý test dvoch nealko nápojov. Aj ten lákal verejnosť rúškom tajomstva – až do odhalenia výsledkov porovnávania neprezradil, o aké nápoje išlo.

No kým pri Oohlande sme sa nakoniec dozvedeli, kto za reklamou stál a viac-menej aj to, čo ňou chcel povedať (že OOH je super), pri Kofboji zostal zmysel aj týždeň po veľkom odhalení zatajený.

Výsledkom testu bola tlačová správa, podľa ktorej z prieskumu vyšelo, že 52 percentám degustátorov chutila viac Kofolu a 37 percentám Šofocola, čo znamenalo iba „tesné“ víťazstvo toho prvého nápoja. Šofocola naopak dosiahla svoj skvelý výsledok aj napriek oveľa slabšej obchodnej pozícii… gratulujeme.

Poučenie kampane, hodné zapísania do notesa, podľa organizátora bolo, že pre spotrebiteľské správanie nie je dôležitá iba chuť, ale aj značka a návyky.

Škoda, že sa v teste neporovnávali všetky relevantné nápoje (Coca-Cola, Pepsi), ale na základe socialistickej normy iba tie nepochádzajúce od kapitalistických imperialistov. Možno by z porovnania vyšla porážka domácich výrobkov.

To ale podľa všetkého nebolo cieľom veľkého slepého testu, zameraného iba na „kofolové“ nápoje. Koho takéto porovnanie okrem PR agentúry zaujímalo, do dnešného dňa známe nie je. Šofocola, ktorá iba „tesne“ nevyhrala, to údajne nebola.

Vzhľadom na opätovný chabý záujem médií o tajuplnú kampaň (príspevok v sieti regionálnych médií a rozhovor na Ta3, využívajúcej služby vlastnícky príbuznej PR agentúry) by sa agentúry mohli do budúcna poučiť – ak za reklamou nestojí v konečnom dôsledku skutočne zaujímavý produkt, pri ktorom si spotrebitelia s radosťou povedia „ahááá“, zrejme sa neoplatí teasovať verejnosť. Pretože celá snaha zostane iba nepochopeným žartom.

V októbri bez väčšej pozornosti definitívne zanikla jedna z významnejších slovenských televízií. Že ste si nič také nevšimli? Na mysli mám šedo-hnedú retro stanicu Joj Plus so socialistickými seriálmi, hlásateľkami a orientáciou na divákov nad 40 rokov.

Vnútorne sa začala meniť začiatkom tohto roka, omladila program aj celé svoje smerovanie v rámci novej strategickej cieľovej skupiny 12-54. Jej vizuálna prezentácia však ostala zamrznutá v retro časoch. To sa konečne zmenilo začiatkom tohto mesiaca pri príležitosti tretieho výročia stanice.

Joj Plus sa zmenou grafiky úplne redefinovala. Na trhu vznikol celkom nový subjekt pod názvom Plus, ktorý už materskú značku Joj komunikuje iba v upútavkach na programy hlavného kanála. Po troch rokoch existencie je riziko, že by si diváci stanicu nevedeli správne asociovať, už hádam zažehnané. Naopak pozitívne je, že televízia týmto krokom vyvolala očakávania.

Nový vizuál novej televízie Plus a celý obal produktu sa vydaril tak, že aj očakávania od neho sú pozitívne. Joj ukázala dobrý príklad toho, ako vizuál môže stanici výrazne pomôcť – je dobre zacielený, jednoduchý a čistý. Neruší, ale najmä dobre slúži.

Televízii sa túto sezónu bez významnejších investícií podarilo vyšplhať na tretiu priečku medzi slovenskými stanicami s celotýždňovými trhovými podielmi okolo 6 % v oboch hlavných cieľových skupinách a zvýšiť záujem inzerentov. Stačila na to len strategická práca s akvizičnou knižnicou a niekoľko menej nákladných noviniek. Podobne profilovaná česká Prima Cool takéto hodnoty nedosahuje napriek niekoľkonásobne vyšším investíciám do programu a vlastnej tvorby. Konkurenčné prostredie v Česku je však výrazne hustejšie než na Slovensku.

Teraz už nech len dobehnú práva na zvyšné telenovely, archívne vykopávky a divákov konečne omrzia Bud Spencer a Terence Hill a môžeme tu mať, v rámci možností, takmer dokonalú stanicu pre mladšieho diváka. Nebyť krízy a malosti slovenského trhu, ktorý bráni rozsiahlejším investíciám do programu a marketingu, Plus by mala potenciál žiariť ešte výraznejšie.