Do včerajšej prílohy Nového Času sa všetko nezmestilo a tak som dostal povolenie uverejniť plné znenie odpovedí na tomto blogu.
Na ktorej škole si študoval reklamu?
Marketingovú komunikáciu som študoval v reklamnej agentúre Istropolitana Ogilvy, popri tom som chodil na Katedru marketingovej komunikácie UK. Tento odbor je v dobe masovej produkcie stále dôležitejší. Vyrábať už vie každý, ale práve predávať a komunikovať ku zákazníkom nie. Odlíšiť sa, nájsť dôvod ku kúpe, udržať si vzťah…v tom sa Slováci musia zdokonalovať. Keby som bol štátom, tak sa zameriam na tieto odbory a riadne skontrolujem kto ich vedie a kto učí tých, čo majú pomáhať slovenským firmám!
Naplnila kvalita štúdia tvoje očakávania?
Presne v tom je problém. V očakávaniach. Keď sa niečo volá škola, čakáte študovanie a vedomosti.
Prax ale v týchto odboroch nepotrebuje vedomosti, ale schopnosť prispôsobovať sa. Vy ako študent viac potrebujete tvoriť ako sa učiť niečo naspamäť, viac sa stretávať a komunikovať.
Kreatívne odbory ako reklama, grafika, scenáristika, hudba, kreatívne programovanie, dizajn atď. by nemali byť mladým ľuďom komunikované spôsobom, že sa niečo naučíte. Mal by sa zdôrazňovať priestor tvoriť, možnosť spolupracovať s podobne zameranými ľuďmi na miestach, ktoré sú fyzicky bližšie k praxi. Predišlo by sa tak mnohým sklamaniam.
Čo by si s odstupom času a po získaní bohatých skúseností z praxe zmenil na vyučovaní?
1. Zrušil by som tituly z takýchto škôl, lebo devalvujú ostatné. Ak skončím technický, alebo prírodný odbor, tak som sa musel reálne učiť. Keď skončím odbor v kreatívnej oblasti, tak dostávam titul nie za to, že som v tom dobrý, ale že som to vydržal a akceptoval systém. To je absurdné ocenenie. Preto sa nikto v kreatívnom priemysle nepozerá na to, čo ste vyštudovali! Pýtame sa, čo ste reálne robili, čo viete a čo chcete robiť.
2. Nie učiť, ale viesť. Nesnažiť sa “študentov” meniť, ale identifikovať ich silné stránky a tie rozvíjať.
3. Kedy ste videli na komerčnej odbornej konferencii prednášať pedagóga, ktorý učí odbor marketingovej komunikácie? Ja len možno trikrát z vyše 100 prednášok. Ak nemáme pedagógov, ktorí majú čo povedať, dal by som im novú úlohu, alebo zamestnal viac projektových manažérov. Nech študentom organizujú čas, vytvárajú priestor na spoluprácu. Som absolútne presvedčený, že keby niektoré predmety odučili medzi sebou študenti, odovzdovali by si aktuálnejšie informácie z odboru.
Stačí ich organizovať. Pozrite sa na úspech Barcampov, Startupcampov atď. kde sa mladí ľudia vzdelávajú a inšpirujú navzájom. Treba ich nakopnúť.
4. Dal by som do jednej budovy kreatívne a marketingové odbory. Nech sa týto ľudia stretávajú na chodbách a spoločných projektoch, Žijeme v dobe, keď čísla potrebujú emócie. Prečo roky od seba oddeľovať hlavy a ruky?
Myslíš si, že kvalita slovenských vysokých škôl je vo všeobecnosti dostatočná na to, aby produkovali absolventov úspešných doma aj v zahraničí?
Úspešný absolvent pre mňa nie je ten, čo má prácu, ale ten čo vytvára ďalšiu prácu a je prínosom pre svoje okolie. Doba si vyžaduje ľudí, ktorí sa vedia rýchlo prispôsobiť, vedia byť prínosom v odboroch, ktoré neexistovali keď študovali. To nie je o vedomostiach ale o princípoch, myslení. Úloha faktov v štúdiu je preceňovaná. Učenie faktov nevyžaduje premýšlanie. Stačí ich diktovanie a zapisovanie, čo je opak toho, čo hľadáme u ľudí v kreatívnom odvetví.
Na Slovensku však veľa absolventov konči na úrade práce. Prečo je to tak?
Potrebujeme znovu objaviť podnikavosť a hodnotu rodinnej firmy. Zaviesť tradíciu a kontinuitu v odovzdávaní si znalostí mimo škôl, ale aj v rodinách. Aby členovia komunity dokázali sami zamestnávať svoje okolie. Vďaka bohu za internet a trend startupov, malých firiem. Stále viac mladých sa učí na príkladoch zo zahraničia, že nemusia skončiť ako zamestnanci, ale byť zamestnávateľmi. Tiež sa učia, že neúspech nie je problém ani hanba. Treba sa nebáť experimentovať a riskovať. Úspech raz príde.
Asi súhlasíš s tým, že vlastným úsilím môže človek dosiahnuť úspech aj na menej kvalitnej škole. Do akej miery je potom dôležitá úroveň školy a vlastná snaha?
Ak hovoríme o kreatívnych odboroch, tak kedysi mali školy navrch, lebo študentom dávali prístup ku technike. K nej by sa inak nedostali. Teraz môže byť fotografom, filmárom, grafikom… každý, lebo technologická revolíciá všetko zlacnela a zrýchlila. Rozhoduje talent a priestor na jeho rozvíjanie. Školy sa preto musia zmeniť na “rozbiehače” a “podporovače”.
Ako to bolo s tebou? V pomerne mladom veku si sa stal rešpektovaným marketingovým expertom a neustále vyhrávaš ceny za kreativitu a efektivitu. Okrem toho si stále jediným Slovenským copywriterom, ktorý získal ocenenie v kategórií online reklamy Cyber Young Lions z najprestížnejšieho festivalu reklamy na svete, Cannes Lions. Ako si to dokázal?
Minulý rok som získal prestížne ocenenie FILIP za kreatívny prínos do slovenskej reklamy. Stal som sa najmladším Slovákom, ktorý toto ocenenie získal a vďačím za to niekoľkým veciam. Prijali ma na školu do Bratislavy, mesta v ktorom sídlia aj marketéri. Mohol som teda chodiť na akcie kde boli oni a na konferencie, kde prednášali. Potom som dostal priestor vo veľkej reklamnej agentúre pod vedením Petra Darovca aby som nielen písal letáky, ale aj televízne spoty a celé kampane. Nerozmýšľal nad slovíčkami, ale nad stratégiou značky. Popri tom som začal každý deň o reklame písať a hľadať informácie o úspešných kampaniach. Takmer denne to robím celých šesť rokov, aktuálne na pastier.medialne.sk. Tiež pracujem so skvelými ľuďmi, ktorí sú lepší v tom čo robia ako ja a tak sa dopĺňame.
Do akej miery ti k súčasnému úspechu dopomohla tvoja škola?
Katedra mi dala najmä priestor venovať sa praxi. Sídlila v Bratislave, dala dokopy kreatívnych ľudí s ktorými sme vo voľnom čase pracovali na rôznych projektoch a jeden zo spolužiakov ma odporučil do firmy, v ktorej som pracoval.
Si odborník predovšetkým na digitálny marketing a reklamu na internete, teda oblasti, ktoré boli počas tvojich štúdií u nás ešte pomerne neprebádané. Sú slovenské školy schopné reflektovať nové trendy a odovzdávať aj také vedomosti, ktoré sa v často zastaraných skriptách nenachádzajú? Ako to bolo u vás?
Marketingová komunikácia je odbor, ktorý sa mení každý deň. Každá case study platí dovtedy, kým Facebook nezmení pravidlá. A mení ich aj na mesačnej báze. Sú ale princípy komunikácie ktoré platia stále. Tie ale viete prebrať za týždeň, nie to naťahovať na roky. Školstvo nemá šancu reflektovať takto rýchlo trendy digitálnej revolúcie. Dokáže to ale odvážny pedagóg a vnímavý študent.
Na druhej strane, digitálna doba dala priestor nielen talentom, ale aj odpadu,. Uľahčenie tvorby videa, fotografií a skladania hudby môže viesť k záplave priemernosti. Ešte len uvidíme, či digitálna revolúcia viac pomáha informačnej explózii, alebo ohraničuje naše poznanie tým, že nám umožňuje sledovať len svet, ktorý nás zaujíma. Už nečítame celé noviny, ale vyberáme si články.
V čom má – podľa tvojich skúseností – slovenské školstvo najväčšie medzery a čo je naopak jeho najsilnejšou stránkou?
Budem sa vyjadrovať iba k môjmu odboru. Najsilnejšou stránkou je určite to, že sme maličký štát. Zmeny tak zavedieme jednoduchšie a rýchlejšie. Som nadšený z pedagógov, ktorí sa vydali vlastnou cestou a po škole organizujú stretnutia študentov a ľudí z praxe, snažia sa o zahraničné partnerstvá a nekapitulovali. Tiež ma teší, že študenti už nečakajú a radšej sami robia to, čo funguje. Zakladajú združenia, kluby, organizujú si vlastné konferencie a súťaže, oslovujú firmy. Učia sa tak, že na systém sa netreba spoliehať, ale musia byť samostatní. Za všetky spomeniem aspoň UNIcamp, Manageria, Cirkulator…Veľmi im fandíme a podporujeme ich. Otvorili sme tiež vlastnú ZARAGUZA digital ACADEMY, kde bezplatne vzdelávame študentov priamo u nás vo firme.
