Pred niečo vyše mesiacom sme sa s Martinom Filkom rozhodli osloviť najcitovanejších analytikov a organizácie a požiadali sme ich o vyplnenie tabuľky, ktorá hovorí o zdrojoch ich príjmov. Ponúkame zhrnutie toho, čo sme sa za ten čas dozvedeli.
Koho a prečo sme oslovili
Základom pre výber respondentov boli rebríčky najcitovanejších expertov, ktoré zostavoval Slovak Press Watch. Z nich boli vylúčení bankoví analytici a zamestnanci akademických alebo iných inštitúcií financovaných z verejných zdrojov.
“Základných” 31 organizácií bolo ešte rozšírených o niekoľko ďalších, ktoré sú v nejakej oblasti dôležité (podnikanie, zdravotníctvo, životné prostredie), aj keď ich predstavitelia nepatria medzi mediálne najaktívnejších (alebo sa ich oblasť stala “témou” až v tomto roku), prípadne ich navrhli iné organizácie alebo čitatelia.
Samozrejme, tento výber je obmedzený tým, kto sa “precituje” najvyššie, a nedokáže postihnúť všetko. Výstup teda nemôže byť reprezentatívny, čo ani nechce.
Oslovené boli ako mimovládne organizácie, tak podnikateľské subjekty. Myslíme si, že v tejto problematike nemá zmysel medzi nimi rozlišovať – v oboch prípadoch platí rovnaká otázka, či nemôže v prípade konkrétneho subjektu a konkrétnej situácie existovať skrytá motivácia pre to, ako sa expert (či už v protikorupčnej mimovládky alebo investičnej firmy) vyjadruje.
Obe kategórie subjektov sú súčasťou jedného verejného priestoru, kde by pre nich mali platiť rovnaké pravidlá.
S možnou nevôľou firiem sme počítali pred ich oslovením, prispôsobené tomu boli aj požiadavky na zverejnené údaje -nepýtali sme sa na konkrétne projekty (predmety zmlúv), len na mená klientov, a hranicu sme stanovili omnoho benevolentnejšie než pri neziskových projektoch, na 3000 eur ročne.
Neochota je zaujímavá pri podnikateľských “sestrách” mimovládok, kde je hranicu medzi ziskovými a neziskovými aktivitami takmer nemožné definovať, a často môže byť motivovaná skôr daňovou a účtovnou výhodnosťou.
Celkovo sme nedostali žiadnu odpoveď od 16 oslovených, 8 odpovedalo s tým, že do nášho prieskumu nemajú čím prispieť. 18 organizácií nám buď nejaké údaje poskytlo, alebo nás odkázali na ich zdroje a boli ochotné v ďalšej komunikácii riešiť prípadné otázky.
Prečo finančný konflikt záujmov?
Zisťovanie zdrojov financovania môže jednak ukázať “akademicky” zaujímavé čísla o tom, odkiaľ čerpajú “najdôležitejšie” organizácie svoje zdroje (v chápaní verejný sektor/súkromní darcovia/ EÚ atď.); môže to tiež ukázať na možné konflikty záujmov.
Ten všeobecne chápeme ako situáciu, kedy vyjadrenie respondenta/odborníka môže byť ovplyvnené aj niečím iným, o čom čitateľ/divák nevie, ako sú len odborné znalosti, prípadne relevantnosť jeho/jej vyjadrenia k téme – v našom prípade to môžu byť financie.
Po personálnom konflikte záujmov je ten finančný v oblasti médií pravdepodobne najrozšírenejší, aj keď sa málokedy rieši ako podstatný, možno aj preto, že sa o ňom málokedy vie. Jedna z našich otázok smerovala práve aj nefinančný konflikt záujmov, kde bola odozva slabšia ako pri financiách; prípadne tí, čo poslali čísla, zamlčali iné vzťahy.
Podľa toho, čo organizácie samé deklarovali to vyzerá, že žiadne prepojenie mimovládok a verejného sektora v podstate neexistuje, v praxi to je ale často naopak. Aj tu existovali výnimky.
Samozrejme, pri definovaní finančného konfliktu záujmov v prípade citovaných analytikov sa dostávame do problému definovania toho, čo problémom vôbec je. Mimovládka z oblasti zdravotníctva bude pravdepodobne financovaná poisťovňou alebo iným subjektom z oblasti a nie ťažobnou spoločnosťou.
Je to problém? Z nášho pohľadu čiastočne áno – problém je, ak sa expert z takejto organizácie vyjadruje o záujmoch firmy, na ktorej zdrojoch je z podstatnej časti závislý. Problém tiež je, ak sa nevie, že takýto vzťah vôbec existuje.
Čo dáta ukazujú a čo nie?
Údaje v prvom rade ukazujú kto bol vôbec ochotný odpísať (v opačnom prípade je uvedené, že organizácia na žiadosť nereagovala); kto bol ochotný ich poslať, či odkázať na ich zdroj (v opačnom prípade je uvedené, že organizácia údaje neposkytla).
Ďalej ukazujú to, čo je ich cieľom – zdroje príjmov jednotlivých organizácií od roku 2005. Pri kategórii 2% nie sú uvádzaní jednotliví darcovia, keďže nie je možné presne ich určiť (čo sme si pôvodne neuvedomili).
Neukazujú to, kto sú tí “zlí” vo všeobecnosti, pre to je potrebné skúmať jednotlivé prípady a okolnosti. Kým doteraz to nemali novinári a verejnosť všeobecne až také jednoduché, dúfame, že na základe tejto aktivity bude možný finančný konflikt záujmov v médiách viditeľnejší, a bude ho možné brať viac do úvahy
Výsledky za jednotlivé organizácie sú tu, v krátkom čase by mala pribudnúť ich analýza.
P.S.
Ako bolo počas komunikácie s jednotlivými organizáciami niekoľkokrát pripomenuté, ani tento blog neuvádza presné sumy od svojich sponzorov. Preto dopĺňam údaje, ktoré tu už mali byť. (Ide o podporu na rok)
SLSP 5000 eur
PSS 3000 eur
ASP 2000 eur
NEWTON Media – prístup do databázy
doplnenie 11:22- Demagog.SK, na ktorom sa tiež podieľam, je spoluprojektom SGI, ktoré nájdete v tabuľke tiež.
Ako je to so stredoškolákmi
Nedeľné Hlavné správy na TA3 obsahovali aj reportáž o tom, že ponuka vysokoškolského štúdia nezodpovedá dopytu trhu (voľakedy bola pravdepodobne tu, už nie je). Príspevok začína všeobecnými konštatovaniami:
Jozef DÚBRAVSKÝ, moderátor:
Nemať vysokoškolský diplom alebo vykročiť do života len so strednou školou sa dnes nenosí. Pribúda vysokých škôl, odborných ubúda. Na vysokoškolské štúdia sa dostane takmer každý. Problém môže prísť po štátniciach. So zamestnaním.
Tak sa pozrime, ako to je so stredoškolákmi, ktorí nepokračujú (bezprostredne) na vysokú. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva platilo v minulom roku (.pdf) nasledujúce:
Z minuloročných maturantov sa na vysokoškolské štúdium (na Slovensku) rovno zapísala ani nie polovica, vykročiť do života so strednou školou sa tak určite “nosí” (minimálne na rok, podľa týchto údajov). Tiež to ukazuje, že na vysokú sa nedostane “takmer každý”, k čomu máme aj ďalšie grafy:
To je podľa počtu prihlášok, podľa počtu uchádzačov je to – 73 059 prihlásených, 69 648 zúčastnených, 55 602 prijatých (80% zo zúčastnených), zapísaných 49 146 (88% z prijatých). K nezamestnanosti absolventov odporúčam prehľad z UIPS (.pdf).
Názory novinárov a líbyjské dezinformácie
Čítanie na zvyšok dňa – na The Atlantic o tom, že zakazovať novinárom prejavovať názory je hlúposť (reakcia na to, že reportér prišiel o prácu po účasti na OWS; niečo na túto tému som písal v súvislosti s petíciou iniciovanou novinármi a nadávaním Ficovi na Facebooku); a o výhodách bývalého líbyjského režimu (tip od Tibora Blažka; v podaní SITA, pôvodný zdroj asi tu) z druhej strany. Súdiac podľa reakcií na Facebooku, toto bude jedna z otázok, ktorá nikdy nebude objasnená a fakty sa premiešajú s dezinformáciami z jednej alebo druhej strany.
