Denníky písali začiatkom mesiaca o riziku zdraženia hypoték na základe pripravovanej smernice z Bruselu. Smernica sa síce pripravuje, nie sú v nej ale opatrenia, voči ktorým sa noviny postavili.

Martina Kláseková v ostatnom čísle Trendu upozornila, že české a slovenské denníky  šírili v prípade údajného návrhu Európskej komisie, aby sa poskytovali hypotéky len na 40 percent z ceny nehnuteľnosti, paniku zbytočne. Informácia, z ktorej vychádzali, sa krátko po uverejnení ukázala ako zmätočná, čitatelia sa to už ale nedozvedeli.

Informácia sa začala šíriť z Česka 1. júna, kedy HN napísali s odvolaním sa na Finančného arbitra ČR Františka Klufu, že “Evropská unie (EU) chce převratným způsobem změnit pravidla pro hypotéky. Evropská komise (EK) totiž prosazuje, aby banky poskytovaly klientům jen hypotéky do výše 40 procent hodnoty nemovitosti”.

Správu v ten deň prebrala ČTK a začala sa šíriť. Na Slovensko dorazila 2. júna, kedy ju prebrali tunajšie HN (uvádzajú ako zdroj české HN, nie už Klufu). Podľa novín Hypotéky majú zdražieť. Kvôli Bruselu. Európska komisia chce obmedziť zadlžovanie domácností. Presadzuje, aby si ľudia na kúpu nehnuteľnosti najprv našetrili 60 percent z ceny. Banky by mali financovať len zvyšnú časť. HN informácii venuje aj komentár, a analýzu prebranú z českých HN.

3. júna prichádza správa do SME (v tlačenom vydaní nadpis Brusel možno zdražie hypotéky), autor Jozef Tvardzík neuvádza žiaden jej zdroj. O návrhu v komentári píše aj Ivan Štulajter (pod Pianom).

4. júna vydáva Klufa tlačovú správu, v ktorej píše: “Ve třetím odstavci článku, který nese název „EU chce změnit pravidla pro hypotéky – další příležitost pro FA?“, se Finanční arbitr České republiky zmiňuje o tom, že by banky mohly poskytovat svým klientům úvěry do výše 40% hodnoty nemovitosti, a pokud by žádali půjčku vyšší, museli by se připravit také na vyšší úroky. Tato zpráva však není koncipována jako informace, jež popisuje stav aktuální, nýbrž rekapituluje období předchozího vývoje v posledních letech, konkrétně rok 2009 a v tuto chvíli není aktuální a není ani součástí nového návrhu směrnice!”

Návrh smernice si v jej aktuálnom znení môžete už nejaký čas prečítať tu (.pdf). SME ani HN už podobnú (respektíve žiadnu) pozornosť tomu, že sa nič také vlastne neplánuje, nevenovali.

Nepriznaný Economist v SME, č. 2

Čitatelia pondelkového SME si mohli všimnúť istú podobnosť medzi článkom o Stanleym Fischerovi a blogom Free exchange na Economiste na tú istú tému z konca mája:

1. On the other hand, Mr Fischer has many obvious strengths: intellectual heft, deep experience and the respect and affection of just about everyone who has worked with him.
vs.
Práve jeho silné stránky, teda intelektuálny zjav, skúsenosť a zároveň rešpekt a náklonnosť bývalých kolegov môžu Lagardeovej zásadne sťažiť cestu na vrchol MMF.

2. Ani Fischer však nie je jednoznačne prijímaným adeptom. Ako viceprezident MMF bol totiž v rokoch 1994 až 2001 spoluzodpovedný za najťažšie obdobie fondu. Áziou sa vtedy prehnala kríza, ktorú spôsobila závislosť od zahraničných dlhov. MMF žiadal napríklad od Thajska zvýšenie úrokov, čo krízu ešte viac prehĺbilo. Fond sa mýlil aj v prípade iných ázijských krajín. Fischerovi oponenti vedia, že omyly fondu boli aj jeho rozhodnutiami.
vs.
His record is not spotless, of course. He was a leading figure at the Fund from 1994 to 2001 during the most traumatic period in its history, fighting fires in Thailand, Indonesia and South Korea, which then spread to Brazil. The IMF’s high-interest-rate defence of Asia’s currencies remains controversial. Its fiscal prescriptions for South Korea were initially too tight, a mistake which it hastily reversed. And if those difficult choices offended the easy-money types, the IMF’s last “Hail-Mary” loan to Argentina, in the same month Mr Fischer left, offended the fiscal conservatives. (It was “the greatest mistake the Fund made in my ten years there,” according to Michael Mussa.)

3. Sám sa považuje za „kompromisného“ kandidáta, ktorého veľkou devízou je podrobná znalosť ekonomickej sféry, v ktorej sa pohybuje celý život.
vs.
Mr Fischer considers himself a “compromise” candidate, says this unnamed person with a view inside his head.

Autor článku v SME mi napísal, že jedným zo zdrojov bol aj blog na Economiste. “Neuvedomil som si to, a beriem chybu na seba. V časovom strese som to zabudol uviesť v článku.”

STV a maďarská ústava

V sobotných Správach STV televízia uviedla aj príspevok o európskom parlamente a maďarskej ústave. Kým televízia informovala o (chystaných) aktivitách europoslancov za Smer, nepovedala to, že veľmi podobnú aktivitu už začali iní poslanci pred vyše mesiacom.

Vilo STANKAY, moderátor:

Kontroverzná maďarská ústava čoraz viac rezonuje aj v Bruseli. Europoslanci za Smer sa obrátili na EK. K ich iniciatíve sa pridali tiež eurosocialisti z Rumunska a Francúzska. Od EK chcú počuť či maďarská ústava nie je v rozpore s európskym právom.

Andrea PREDAJŇOVÁ, redaktorka:

Iniciatívy sa chopili slovenskí eurosocialisti. Už len upozorňovanie v európskom parlamente nestačí. Chcú počuť aj stanovisko EK.

Boris ZALA, poslanec EP /Smer-SD/:

Spolu s poslancami Rumunska a Francúzska sme podali na EK túto žiadosť, aby sa vyjadrili k právnemu súladu maďarskej ústavy s európskym právom.

…

Andrea PREDAJŇOVÁ, redaktorka:
Maďarská ústava tak naďalej zostáva pod drobnohľadom Bruselu a medzinárodných inštitúcií. A práve ich stanoviská by mohli dotlačiť Budapešť, aby korigovala svoj základný zákon. Nová maďarská ústava by mala vstúpiť do platnosti od nového roka. Andrea Predajňová, STV.

Ako sa dozvedáme zo stránok Smeru, poslanci mali podať tzv. písomnú otázku na Európsku komisiu.

Jej presné znenie zatiaľ nepoznáme (Smer píše: V nej jednoznačne žiadame Európsku komisiu, aby zaujala stanovisko z hľadiska európskeho práva k niektorým sporným bodom maďarskej ústavy, predovšetkým či sa nenarúša touto ústavou znenie európskeho práva, predovšetkým v otázke, tzv. autonómií, alebo povedzme vytvárania autonómnych vlád, ktoré táto maďarská ústava podporuje.), keďže podľa prehľadu aktivity napríklad europoslanca Zalu zatiaľ žiadna otázka podaná nebola (prípadne nebola doručená, systém ju jednoducho neeviduje).

Krátke hľadanie nám ale nájde inú otázku na túto tému, ktorú položili europoslanci z ALDE už začiatkom mája: “Aké opatrenia Komisia prijala, pokiaľ ide o maďarskú ústavu a jej zlučiteľnosť s článkami 2, 6 a 7 Zmluvy o EÚ, so spoločnými demokratickými ústavnými princípmi a pravidlami týkajúcimi sa hlasovacích práv vo voľbách do EP? Vstúpila nejakým spôsobom do procesu pred tým alebo po tom, ako bola ústava schválená a podpísaná? Aké nadväzné opatrenia prijme teraz, keď je už ústava schválená a podpísaná? Uskutoční požadované preskúmanie? Kedy a ako vykoná toto preskúmanie a zohľadní pritom pripomienky Benátskej komisie? Bude monitorovať uplatňovanie ústavy a zabezpečí, aby nedošlo k porušeniu základných hodnôt a zásad EÚ, a použije pritom náležité mechanizmy, ktoré pre prípad takéhoto porušenia poskytujú zmluvy? ”

Práve o tejto otázke sa pritom v parlamente minulý týždeň diskutovalo (o čom STV mala príspevok predchádzajúcu stredu), viď napríklad aj program schôdze (.pdf).

K otázke sa vyjadrila v diskusii aj eurokomisárka Reding: “The Commission respects the Treaty of Lisbon so it does not intervene in the sovereignty of member states,” said Justice Commissioner Viviane Reding in reference to the Hungarian constitution adopted last April … . She told MEPs that at the current stage, with the constitution due to enter into force in January 2012, the EU executive can only have “a preliminary analysis”. Reding added that if there is any breach of the treaties, the Charter of Fundamental Rights or Union law after the implementing measures of the new constitution are in place, she will “not hesitate a moment” to intervene. However, for the moment the Commission “does not make a political judgement”.

Komisia tak už k otázke, ktorá sa týka maďarskej ústavy, stanovisko v podstate zaujala. Sama televízia už o ňom informovala 8. júna:

Soňa MIHÁLIKOVÁ, redaktorka:
Eurokomisia má na stole žiadosť, aby ústava preskúmala, pre Brusel je však ústava členskej krajiny skôr cudzím ihriskom.

redaktorka /citát: Viviane Redingová, komisárka EK pre spravodlivosť a základné práva/:
“Komisia nerobí politické úsudky o tom, akú ústavu si členské krajiny prijmú, je to záležitosť tamojších ľudí. “

Komentáre (0)