Strašenie jadrovou bombou sa už presunulo aj do Hospodárskych novín; ceny elektriny sa budú budúci rok odvíjať podľa toho, či si prečítate titulok článku alebo jeho záver. Pravda sa tiež rozhodla bez čísiel vyčísliť, koľko mestá zarobia na šampionáte a TA3 prirýchlo odpísala Portugalsko ako ďalšie Grécko.
Rodiny čaká zdraženie elektriny, píše autor mhl v štvrtkovej Pravde. Kto sa dočíta až ku štvrtému a ďalším odsekom ale môže byť pokojnejší – elektrina by vlastne zdražieť nemala. Naopak, v lete by jej cena mohla klesnúť.
Článok uvádza:
Na začiatku budúceho roka by sa rodinám mohli zvýšiť faktúry za elektrinu o približne päť percent. Regulačný úrad totiž predpokladá, že hodnota takzvanej silovej elektriny bude v budúcom roku vyššia o viac ako jedenásť percent.
“Trhová cena silovej elektriny by mala byť nastavená na úroveň zhruba 62 eur za megawatthodinu,” očakáva šéf regulačného radu Jozef Holjenčík (nominant Smeru). V súčasnosti sa cena na Slovensku pohybuje na úrovni 55 eur za megawatthodinu. Poplatok za silovú elektrinu sa na celkovej cene energie podieľa viac ako polovicou, zvyšok tvoria poplatky za prenos a distribúciu energie i dane.
“Ak by sa žiadne iné zložky ceny odberu elektrickej energie nezmenili, takýto nárast by sa na faktúrach prejavil viac ako piatimi percentami,” hovorí Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. Rodiny, ktoré v súčasnosti mesačne platia 35 eur, by si po novom priplatili takmer 1,8 eura.
Po troch odstavcoch sa dostaneme k popretiu nadpisu a prvej vety článku:
Dodáva však, že táto situácia zrejme nenastane, pretože by sa mali zmeniť aj ceny ostatných zložiek. “Čoskoro začne platiť nový regulačný rámec, v ktorom bude zakotvené množstvo ustanovení a tie môžu cenu ďalších zložiek zvýšiť i znížiť,” spresňuje Marčan.
Novú regulačnú politiku však musí ešte odsúhlasiť ministerstvo hospodárstva. “Návrh v súčasnosti dôkladne analyzujeme, až potom ho schválime,” podotýka štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kristián Takáč (nominant SaS).
Ešte počas tohto leta by však elektrina mohla zlacnieť. Regulačný úrad by mal skončiť kontroly postavených slnečných elektrární. Ak prevádzkovatelia nestihli postaviť všetky elektrárne, nebudú mať nárok na vysoké výkupné ceny. Vďaka tomu môže klesnúť poplatok, ktorý na začiatku tohto roka najviac zapôsobil na celkové zdraženie elektriny.
Ceny silovej elektriny na burze v Nemecku, ktorá ovplyvňuje aj ceny na Slovensku, začali rásť po nečakanom dočasnom zastavení siedmich starších atómiek na pokyn kancelárky Angely Merkelovej. Neskôr Nemecko ohlásilo, že bude postupne vypínať všetky atómové elektrárne, pričom výpadok chce nahrádzať energiou z veterných turbín.
Zaujímavé je prečítať si aj čo o rovnakej téme píše TASR: “Plyn ani elektrina budúci rok zdražieť nemajú. Myslí si to predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík. … Elektrina sa podľa neho zachová na súčasnej cenovej hladine vďaka regulácii, ktorú pripravuje.”
Ktoré preferencie vybrať?
Igor Stupňan dnes v článku Pravdy SaS sa vracia k pôvodnému marketingu uvádza:
Na znižovanie preferencií reaguje vládna SaS návratom k marketingovým metódam, ktoré ju po vlaňajších voľbách vyniesli do parlamentu. …
SaS vo voľbách získala 12,1 percenta hlasov. V marci tohto roku jej podpora podľa agentúry Focus klesla na 7,1 percenta. Analytici úpadok popularity SaS už od počiatku pripisovali tomu, že nepresadila viacero svojich predvolebných zámerov.
To, že preferencie SaS sú nižšie oproti voľbám potvrdzuje aj druhá agentúra, ktorá u nás pravidelne sleduje preferencie. Podľa Medianu však preferencie strany v marci (.pdf) opäť stúpli (na 9,9 %), pričom boli najvyššie od októbra/ novembra 2010.
Vlaky budú pre súkromníka podľa TA3 drahšie
V hlavných správach včera TA3 v príspevku Dve strany mince porovnala neporovnateľné – to, koľko zaplatí štát za vyšší počet spojení medzi Bratislavou a Komárnom súkromníkovi s tým, koľko doteraz platil železniciam za asi o tretinu menej spojov:
Alfonz ŠURAN, moderátor:
Táto správa zaujme predovšetkým tých, ktorí cestujú vlakom. Súkromný železničný prepravca na trase Bratislava Komárno asi poteší všetkých cestujúcich v regióne. Vlaky by mali byť novšie, rýchlejšie a malo by ich byť viac. Vec má však aj druhú stránku. Nový prepravca vyjde štát ročne o pol milióna eur drahšie ako štátne železnice. To môže viesť k rušeniu vlakov v iných častiach Slovenska.
Daniel HORŇÁK, redaktor:
RegioJet dostal povolenie na linku Bratislava – Komárno potom, čo štátu predložil výhodnejšiu ponuku ako štátne železnice. Tie urobia každý km trate za takmer 6,80 €. Zatiaľ čo súkromný prepravca za 5,70. …
Daniel HORŇÁK, redaktor:
RegioJet má ale robiť na trati asi o 1/3 viac jázd ako štátne železnice. Takže aj napriek úspore budú štát ročne na dotáciách stáť o 649 000 € viac. Ministerstvo toto riešenie obhajuje, pretože na Žitnom ostrove je veľmi zlá situácia v cestnej doprave a vyriešiť ju majú práve posilnené železnice. …
Otázne samozrejme môže byť, či je potrebné mať o tretinu viac spojov, nemá ale zmysel porovnať cenu za vyšší objem s tou doterajšou – samozrejme, že bude vzhľadom na to, koľko chce prepravca za kilometer, bude vyššia.
V utorkových Hlavných správach na TA3 sa Daniel Horňák v príspevku Otázny osud eurovalu zamyslel nad stabilizačným nástrojom eurozóny:
Lucia FARKASOVÁ, moderátorka:
A poďme späť k nám domov. Je čoraz reálnejšie, že Slovensko prekazí vytvorenie stáleho Eurovalu. Koaličná SAS je principiálne proti a opozícia ho zasa nepodporí v snahe skomplikovať vláde život. Doterajší vývoj v Európe ale naznačuje, že zastavenie nového Eurovalu môže byť nakoniec lepším riešením.
Daniel HORŇÁK, redaktor:
Riešenie dlhovej krízy pumpovaním stoviek miliárd eur do zadĺžených krajín zatiaľ veľmi nefunguje. Grécku hrozí bankrot aj rok potom, čo už dostalo väčšinu 110 mld pomoci. Portugalsko z dočasného eurovalu potrebuje 100 mld eur, ale krajina si nechce utiahnuť opasok a šetriť. V tomto prípade by tak finančná pomoc bola opäť len nalievaním vody do deravého suda.
Najskôr k “doterajšiemu vývoju”, ktorý má dokazovať, že euroval nefunguje: kým v prípade Grécka ešte môže platiť, čo redaktor tvrdí (výnosy 10 ročných gréckych dlhopisov začali po krátkom poklese opäť rásť; krajina preto chystá ďalšie škrty a privatizáciu, čo by malo priniesť 76 miliárd eur ), pri Portugalsku nie je pravdou, že “si nechce utiahnuť opasok”. Správa z polovice apríla hovorí, že deficit centrálnej vlády v prvom kvartáli klesol, súhlas s pôžičkou od EÚ a MMF má priniesť ďalšie konkrétne kroky, ktoré by krajina mala v šetrení spraviť – znížiť deficit rozpočtu na 5,9 % z HDP v tomto roku a na 4,5% budúci rok. (Bokom nechajme teraz problém koľko škrtov treba spraviť, aby to ešte úplne nezastavilo rast ekonomiky.)
Pravdou je, že odchádzajúci (a dočasne ešte stále vo funkcii) portugalský premiér uviedol, že “žiadne drastické škrty” nebudú potrebné, na základe toho sa ale nedá povedať, že by sa žiadne opatrenia už nespravili a neplánovali robiť (a nemôžeme hovoriť ani o tom, aký efekt bude mať samotná pôžička, ktorú krajina ešte nedostala- ak teda nechceme automaticky predpokladať, že to, čo sa deje v Grécku sa stane aj všade inde.)
Hospodárske noviny strašia jadrovou bombou aj obnovením kontrol na hraniciach
HN v stredajšom článku Jozefa Tvardzika Európa sa obáva jadrovej odvety:
Zabitie bin Ládina vyvolalo paniku. Al-Kajdá sľubuje atómovú pomstu, tajné služby môžu zvýšiť sledovanie mailov a telefonátov.
Európa je na nohách pred hrozbou jadrového teroru islamistov. Al-Kajda sa totiž chystá pomstiť za nedeľňajšiu smrť jej šéfa Usámu bin Ládina. Len pred týždňom sa pritom objavila správa, že teroristická sieť ukrýva v Európe atómové a chemické zbrane. Tie chceli použiť hneď, ak by spojenci zabili alebo zatkli bin Ládina.
„Sľubujeme nukleárne peklo,“ povedal podľa serveru WikiLeaks „mozog“ útokov zo septembra 2001 Chálid Šajch Muhammad počas výsluchu na americkej základni Guantánamo.
Áno, správa sa objavila pred týždňom, ako som už ale písal, pochádza z roku 2006 a 2008 (kľúčový výsluch mal byť v roku 2004).
Podľa štvrtkového článku Pavla Novotného nám EÚ chce vrátiť stráž na hranice. Autor uvádza:
Naše hranice môžu už čoskoro opäť zo všetkých strán strážiť ozbrojenci so psami.
A to aj napriek tomu, že pred viac ako tromi rokmi sa naším vstupom do Schengenu hraničné priechody z troch svetových strán zrušili a strážená zostala len východná hranica s Ukrajinou. Európska komisia totiž včera navrhla možnosť opätovného zavedenia hraničných kontrol vnútri schengenského priestoru. „Mohlo by sa tak stať napríklad vtedy, ak by sa časť vonkajších hraníc dostala pod veľký neočakávaný tlak,“ povedala včera eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová. …
Ak by boli hraničné kontroly vnútri Schengenu opäť zavedené, dotklo by sa to výrazne aj nás. Začali by sa totiž opäť strážiť hranice s Poľskom, Českom, Rakúskom a Maďarskom. Z týchto hraníc sme pritom prednedávnom stiahli 1 500 ľudí, ktorí pracovali na ich ochrane. …
Experti však nepredpokladajú, že by sa aj v prípade opätovného dočasného zavedenia kontrol vrátil taký pohraničný režim, aký sme poznali pred rokom 2007. Je dosť nepravdepodobné, že by sa obnovili bežné colné kontroly, oživili by sa colnice a vrátil colný režim. „Bol by to veľký zásah do samotných inštitúcií Európskej únie,“ povedal pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson. Ten si vie podobné návrhy predstaviť skôr len ako nárazové akcie, počas ktorých by sa kontrolovali autá a ľudia prechádzajúci z jednej krajiny do druhej.
Jeho slová potvrdzuje aj Malmströmovej hovorca Marcin Grabiec. „Dočasné kontroly by boli zavedené len ako výnimočná možnosť. Presné detaily tohto mechanizmu by mali predebatovať na schôdzke ministri vnútra členských krajín,“ dodal pre HN Grabiec.
Ono to ale nie sú len experti, ktorí si myslia, že by sme sa mali vrátiť do roku 2007 (čo ostatne priznáva aj autor citovaním hovorcu eurokomisárky- úplne v poslednom odstavci sa tak dozvieme, že to, čo celý článok rozoberá sa vlastne asi nestane). V materiály Európskej komisie (.pdf) sa totiž rovno uvádza:
Rovnako je potrebné zaviesť mechanizmus, ktorý by Únii umožňoval riešiť situácie, keď si členský štát neplní svoje povinnosti spojené s kontrolou vonkajšej hranice, alebo keď sa konkrétny úsek vonkajšej hranice dostane vplyvom vonkajších udalostí pod nečakaný a silný tlak. Koordinovaná odozva Únie založená na prístupe Spoločenstva v týchto kritických situáciách by nepochybne zvýšila vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi. Zároveň by znížila používanie jednostranných iniciatív členských štátov dočasne znova zaviesť hraničné kontroly alebo zintenzívniť policajné kontroly vo vnútorných pohraničných oblastiach, ktoré prechod hraníc nevyhnutne spomaľujú pre každého. Takýto mechanizmus preto možno bude potrebné zaviesť, a tak spriechodniť rozhodnutie na európskej úrovni, v ktorom by sa vymedzilo, ktoré členské štáty výnimočne opäť zavedú vnútorné hraničné kontroly a na ako dlho. Takýto mechanizmus by sa využíval v krajnom prípade v naozaj kritických situáciách, kým sa s cieľom stabilizovať situáciu na príslušnom úseku vonkajšej hranice neprijmú iné (núdzové) opatrenia na európskej úrovni v duchu solidarity a/alebo na vnútroštátnej úrovni zamerané na zlepšenie dodržiavania spoločných pravidiel. Komisia skúma uskutočniteľnosť takého mechanizmu a čoskoro možno predloží návrh.
Dôležité je v tomto prípade to “ktoré členské štáty a na ako dlho“, čo hovorí o tom, že ani vo výnimočných situáciách by sa nemalo jednať o plošné opatrenia (načo by sme strážili hranicu so všetkými susednými krajinami v prípade migračnej vlny do Francúzska alebo Španielska).
Západná Európa sa trhá o Slovákov, hlási titulok článku na HN. Ide pritom o toto: “Oproti vlaňajšku u nich v prvom štvrťroku ponúkali podľa pracovného portálu Profesia.sk trojnásobne viac miest, a toto číslo sa ešte môže zvýšiť.” Ponúk na profesii z Rakúska a Nemecka má byť za prvý štvrťok 823. To, že k nejakému nárastu dôjde sa dalo očakávať, označiť ale tento počet za “trhanie sa”?
V súvisiacom článku o tejto téme sa čitateľ od Dávida Dereníka dozvie: “Podľa analytika UniCredit Bank Dávida Dereníka sa za prácou budú sťahovať ľudia z chudobnejších regiónov. Teda košického, prešovského či banskobystrického, kde je najväčší problém s dlhodobou nezamestnanosťou. „Očakávam, že odchod z domáceho zázemia nastane u rodín, ktoré sú na tom zle. Tie si asi najskôr zbalia kufre,“ povedal Dereník.”
Je skutočnosť, že za prácou vycestujú skôr ľudia, čo ju nemajú, až taká neočakávaná?
Oplatia sa majstrovstvá?
Po menej ako týždni od začiatku majstrovstiev v hokeji sa Pravda rozhodla vo štvrtok skonštatovať, že Mestá na hokeji nezarobili, ako očakávali.
Autor sp článok začína:
Bratislava a Košice zatiaľ na majstrovstvách sveta v hokeji nezarobili tak, ako by chceli. Naopak, na prestížne podujatie skôr doplácajú. Spoliehajú sa však, že efekt sa prejaví neskôr, napríklad zvýšením návštevnosti počas turistickej sezóny v lete, keď sa sem časť fanúšikov, prípadne ich známych vráti.
V čom je problém okrem toho zhodnotiť prínos po šiestich dňoch? Článok nehovorí, aké náklady sú v Košiciach, odpoveď nie je ani v článku V Košiciach majú zisky najmä hotely a krčmy, ktorý neuvádza jediné číslo alebo odhad. Nevieme ani koľko vlastne mestá od majstrovstiev očakávajú – je to suma za rekonštrukciu štadióna v Bratislave alebo suma, ktorú dalo mesto na zabezpečenie čistoty?
Jediným reálnym príjmom pre mesto v týchto dňoch sú tak podľa hovorcu dane, ktoré mu fanúšikovia zaplatia za ubytovanie. “Predpokladáme, že na nich vyzbierame asi 200-tisíc eur,” zhodnotil.
A už sa vie, koľko sa z nich doteraz vybralo? Ak nie, ako je možné dokázať tvrdenie z nadpisu a začiatku článku?
Geografické zmätenie v SITA
Tip od Tibora Blažka:
SITA v článku o lodi, z ktorej zhodili telo bin Ládina do mora:
Čína vo štvrtok potvrdila, že americká lietadlová loď, z ktorej paluby hodili do mora telo Usámu bin Ládina, požiadala o možnosť zakotviť na Taiwane.
Podľa AFP aj Associated Press sa loď chce dostať do Hongkongu, nie na Taiwan.
Titulok týždňa: piatkové SME s článkom na prvej strane – Prvá dáma: manžel to robí mne aj známym (online s názvom Gašparovičová: Manžel to robí aj mne, takto vtipkuje).
Zaujímavé bolo aj rozhodnutie SME spraviť zo stretnutia Gašparoviča a Radičovej na hokeji hlavnú správu štvrtkových novín.
