Poznámka: Činnosť blogu Mediawatch bola vzhľadom na vyčerpanie finančných prostriedkov v lete 2012 pozastavená. Autorovi Matejovi Hruškovi aj všetkým sponzorom ďakujeme za spoluprácu.

Mediálne.sk

Stredajšie vydanie relácie Biznis na TA3 sa malo, aspoň podľa nadpisu, venovať “biznisu súkromných vysokých škôl”. Viac ako čokoľvek iné to vyzerá na reklamu na Stredoeurópsku vysokú školu v Skalici, ktorej riaditeľka v relácii vystúpila. Podobne ako nedávno v spravodajskej relácii Žurnál, ani v Biznise TA3 nepovedala o prepojení televízie a školy cez Grafobal.

Na ukážku toho, o čom sa hovorilo a ako diskusia prebiehala, vyberám otázky moderátora.

Ján LEŠUNDÁK, moderátor:

V dnešnej relácii Biznis budeme hovoriť o vysokom školstve. O tom, ako sa s vysokým školstvom podniká, keď to môžme takto povedať. A moje pozvanie dnes prijala riaditeľka Stredoeurópskej vysokej školy pani Heidy Schwarczova. Vitajte.

Pani Schwarczová, čítam tu o vás doktorát technickej univerzity v Košiciach. Vysoká škola vojenská, akadémia Brno. Vysoká škola vojenská, letecká vojenská škola v Košiciach. Na ženu veľmi pozoruhodná kombinácia vzdelania.

No. hovoria o tom, lebo dôkazom toho sú už dva úspešné ročníky magisterské na tejto Stredoeurópskej vysokej škole, ktorú ste založili pred pár rokmi, ako ste povedali. Vlastne to, čo ste všetko študovali a robili bol taký ten predpoklad toho, aby sa to úspešne naplnilo, naplnil tento sen, ak to môžme takto povedať. No a keď hovoríme o tejto Stredoeurópskej vysokej škole, čo som si prečítal, už vlastne študuje na nej viac ako 1000 študentov, 1200. Načrtli ste environmentálny odbor a medzinárodné vzťahy.

Poďme sa teraz venovať tým medzinárodným vzťahom. Tento odbor sa dá študovať aj na iných školách, ale keď sa budeme venovať vám, tak viem, že v Košiciach máte pobočku, pracovisko.

Prečo ste sa rozhodli pre Košice.

A máte ale spoluprácu aj v Rusku. Ako sa vyvíja?

Hovoríte skutočne zaujímavo. A musím povedať, ak hovoríme o tejto téme, tak v relácii Biznis sme ešte takúto tému nemali. Biznis s vysokým školstvom. Z toho, čo ste povedali mi tak vyplýva, že takým najhlavnejším hnacím motorom naplnenia svojich cieľov je hlavne mať sen.

Zaujíma ma ešte, aby sme teda priblížili aj divákom relácie, že o čom je vlastne ten vysokoškolský biznis. Čo je na to potrebné? Na to, aby sme úspešne mohli podnikať napríklad v rámci vysokej školy. Alebo s vysokou školou súkromnou?

Ale to sú také tie formálne (okolnosti pre začatie podnikania, pozn.).

Musíte mať aj šťastie pri sebe? Kvalitných ľudí?

Treba investovať aj do ľudí. Ako prilákať takých tých špičkových a kvalitných ľudí, o ktorých ste hovorili pred chvíľou?

Do akej miery sú študenti pre vás akousi inšpiráciou pri ďalšom rozvoji univerzity?

Tak verme, že takéto snívanie, výdrž, vytrvalosť, trpezlivosť nie len vám zostane. Ale aj ľuďom, ktorí podnikajú a tiež chcú niečo dosiahnuť. Ďakujem, že ste prijali pozvanie do relácie Biznis.

O vysokom školstve a o tom, ako sa podniká so súkromnou vysokou školou som sa rozprával s riaditeľkou Stredoeurópskej vysokej školy pani Heidy Schwarczovou. Ešte raz ďakujem. …

(Takto pred rokom TA3 promovala aj súkromné sanatórium, v ktorom sa rovnako angažuje Grafobal.)

Utajená Zemková

Témou, ktorú ste tento týždeň určite nemohli prehliadnuť, je začiatok odvolávania Miloslavy Zemkovej z postu šéfky RTVS. Teda, neprehliadli ste to, ak ste pozerali niečo iné, ako Televízne noviny na Markíze (a Noviny na JOJ). Výmena šéfa/ky verejnoprávneho média nie je celkom každodennou záležitosťou (k čomu sa pridali nie úplne štandardné okolnosti), napriek tomu si táto téma zatiaľ nenašla cestu do Televíznych novín. Šéfredaktora spravodajstva Markízy Lukáša Dika som sa opýtal na dôvod, hovorkyňa Markízy Oľga Dúbravská mi odpísala:

“Uvedenej téme sme sa venovali na portáli tvnoviny.sk a určite divákom prinesieme informácie v súvislosti s touto témou aj v Televíznych novinách.”

Na tvnoviny.sk som našiel dva texty TASR k tejto téme.

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Návrh na odvolanie šéfky RTVS Miloslavy Zemkovej dnes predložil predseda výboru pre kultúru Dušan Jarjabek v bode rôzne (podľa jeho slov) na základe listu od občana, ktorý požadoval preveriť zámer “predať budovu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu”. Na ilustráciu toho, čo stačí ako podnet, aby sa hlasovalo o riaditeľovi verejnoprávneho média.

Utorkové Správy STV citovali Jarjabkove vyjadrenie: “Tento problém vznikol v bode rôzne, ako list občana, čiže on takýmto spôsobom bol aj riešený. Hej, to nemohol byť samostatný bod “odvolávanie generálnej riaditeľky” alebo ako by sa to volalo?” (doplnené 13.6.)

Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

(Zdroj: z prostredia výboru pre kultúru a médiá)

Kocúr v Pravde skončil skôr, ako poriadne začal, aj keď noviny o tom pomlčali. Na TA3 vychválili novú pobočku skalickej vysokej školy v Košiciach, ktorú sponzoruje vlastník TA3.

Hlavným textom piatkovej Pravdy je článok (podpísaný “odu”, oddelením domácich udalostí) o tom, že polícia “preveruje informácie súvisiace s výberovými konaniami, ktoré sa objavili prednedávnom na tej istej internetovej adrese ako predtým Sasanka či Gorila, v kauze Kocúr.”

Informáciu o “preverovaní” spracovala v monitoringu TASR, čo následne prebralo viacero webov. Až SME napadlo opýtať sa aj ministra vnútra, ako to s vecou je, aj keď v Pravde zvyknú mať od Kaliňáka informácie, ktoré sa v iných médiách neobjavia. Kaliňák pre SME uviedol, že polícia “Kocúra” nepreveruje.

S hlavným textom novín teda pravdepodobne nebolo niečo úplne v poriadku a čitateľom by možno bolo dobré situáciu vysvetliť. Pravda sa ale k celej záležitosti vo svojom sobotňajšom vydaní vôbec nevrátila, v texte na webe nie je žiadne doplnenie toho, že minister preverovanie poprel.

(Téme sa v piatok večer nevenovala žiadna televízia, v sobotu žiadne noviny. Asi práve aj pre vyjadrenie Kaliňáka.)

Graduanti pomôžu

Stredoeurópska vysoká škola v Skalici dostala v utorkovom Žurnále na TA3 “peknú” reklamu (ako posledná správa relácie). Zriadenie jej pobočky v Košiciach (ktorá “má priblížiť možnosť študovať predmety, ktoré doteraz na východe Slovenska chýbali“) erudovane vychválil aj primátor R. Raši:

K nám prichádza škola, ktorá prináša aj niečo nové a myslím si, že niečo veľmi perspektívne. Pretože štúdium medzinárodných vzťahov je niečo čo už znie atraktívne. … Európske hlavné mesto kultúry a možnosť študovať medzinárodné vzťahy nám môže vytvoriť pre budúcnosť študentov a graduantov, ktorí pomôžu mestu. A ktorí pomôžu mestu sa zviditeľniť aj na medzinárodnom poli.

Na TA3 mohli ale divákom povedať aspoň toľko, že so školou sú aj v inom “vzťahu” – predsedom správnej rady neziskovej organizácie SEVŠ je Ivan Kmotrík, Grafobal patrí medzi sponzorov školy, a tak motivácia pre odvysielanie príspevku mohla byť, okrem “informačnej hodnoty”, aj iná.

Kto našiel odvahu v zdravotníctve

V stredajších Správach STV sa zaoberali aj tým, čo patrí pod definíciu bezplatného zdravotníctva:

Vilo STANKAY, moderátor:

Viacerí odborníci na zdravotníctvo upozorňujú, že ani táto vláda nenájde odvahu na to, aby v systéme odstránila základný problém. Tým sú jasné pravidlá, ktoré výkony preplatí štát cez zdravotnú poisťovňu a čo si musí pacient doplácať . Ústava nám síce zaručuje bezplatné zdravotníctvo, ale aj samotní politici pripúšťajú, že na to štát jednoducho nemá peniaze.

Stanislav LAŽO, moderátor/ Lucia TOMEČKOVÁ, redaktorka

redaktorka:

Posledným, kto našiel odvahu a rozdelil diagnózy na prioritné a neprioritné bol podľa expertov v roku 2005, exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Potom sa už podľa nich nenašiel nikto, kto by k nim priradil ohodnotenie a prípadnú spoluúčasť pacienta.

Tomáš SZALAY, Health Policy Institute , člen LEE HPN:

Dnešné nariadenie vlády hovorí, že aj tie neprioritné choroby sú vlastne liečené bezplatne, možno s výnimkou možno dvoch, troch ochorení. Ako je napríklad liečba zubného kazu. …

Možno by si divák zaslúžil pre kontext aj informáciu, že Tomáš Szalay bol spolu s niekoľkými ďalšími kolegami z HPI rovnako súčasťou nastavovania zdravotného systému pred rokom 2005 (vo svojom životopise uvádza 2002 až 2004) spolu s exministrom Zajacom.

Also in the news

• v piatkových Správach STV sa hovorilo aj o situácii v Španielsku:

Podľa viacerých odborníkov aj vývoj extrémne zadĺženého Španielska ukazuje, že sa musí v najbližšom čase zmeniť Lisabonská zmluva. Ak chce eurozóna prežiť. Konkrétne článok 123, ktorý zakazuje Európskej centrálnej banke, a národným bankám, odkupovať dlhy ,alebo poskytovať úvery verejnej správe.

General government gross debt Španielska za rok 2011 bol (podľa Eurostatu) 68,5 % HDP, dlh Nemecka 81,2 %. Otázka na nedeľu – kto je “extrémnejšie” zadĺžený? (Áno, pri každej krajine ide o niečo úplne iné, to je pointa). Pekné porovnanie ďalších ukazovateľov napríklad tu. Problémom Španielska síce je aj to, že jeho dlh v ostatných rokoch narastá rýchlejšie, ako by bolo zdravé, hlavným problémom sú momentálne ale banky v krajine (a spľasnutá realitná bublina).

PS: STV sa v piatok ako jediná z televízii odvolala len na “niektoré zdroje v Bruseli a Nemecku“, ktoré mali hovoriť o žiadosti o finančnú pomoc. Všetci ostatní (aj Rádiožurnál) nemali problém spomenúť konkrétne Reuters, ktorý s informáciou prišiel.

• imaginárne ocenenie za nadpis ide pre SME a jeho posielanie Igora Štefanova do väzenia. Ak by aj exminister nepodal sťažnosť proti obvineniu, neznamená to, že by šiel hneď “za mreže”

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Mediář tento týždeň zverejnil náčrt pravidiel o citovaní na internete, na ktorých sa dohodli niekoľkí českí vydavatelia. Základná zásada je nevyhnutnosť uvádzať pôvodný zdroj informácie. Podobné pravidlá (vzťahujúce sa nielen na internet) by sa mohli hodiť aj slovenským televíziám a denníkom, ktoré v ostatnom čase ukázali, že v citovaní príliš jasno nemajú.

1. V pondelok SME ako prvé informovalo o tom, že odvolaná šéfka Slovenskej pošty môže dostať odstupné vo výške 178 tisíc eur. Ešte v ten deň sa informácie chytila TA3, ktorá pôvodný zdroj nespomenula, rovnako tak nespravila ani Markíza (a ani JOJ). Ako jediná sa na zdroj v pondelok odvolala STV (ale už nie SRo v Rádiožurnále):

Bývalá šéfka Slovenskej pošty by si mohla po odvolaní odniesť 178 tisíc eur, informácie denníka SME potvrdil aj minister dopravy, Ján Počiatek. Podľa neho nejde o zlatý, ale priam platinový padák, ktorý by na Slovensku mohol byT dokonca rekordný.

SME ako zdroj neuvádzajú ani žiadne konkurenčné noviny nasledujúci deň. SITA SME ku koncu svojho textu cituje, TASR nie (novšiu správu k tejto téme som od nich nenašiel).

2. V utorok 5. júna si aj na TA3 všimli dnes už vôbec nie tajnú vakcínovú fabriku v Malackách, o ktorej písal ako prvý Trend 15. mája. Televízia pôvodný zdroj informácie nespomenula, rovnako tak zatiaľ nespravila ani STV, ktorá téme od 23. mája venovala vo svojich Správach 5 príspevkov. Markíza Malackám venovala tiež 5 reportáží, Trend spomenula v prvých dvoch (29. a 30. mája). Rovnako 5 príspevkov o fabrike mala JOJ, ktorá Trend citovala v 4 prípadoch.

Napríklad SME s témou prišlo až 6. júna, Trend ako pôvodný zdroj noviny uvádzajú. HN venovala záležitosti dva kratšie agentúrne texty (30.5. a 6.6.), zdroj neuvádzajú. Pravda Malacky spomína v rubrike “Stručne”, bez spomenutia zdroja. Zdroj nespomína ani SITA (webnoviny), ani TASR.

3. HN mali na pondelňajšej titulke (.pdf) aj správu o tom, že “Slovensko prepočítava plán B”, teda, že v IFP majú počítať naše náklady na odchod Grécka z eurozóny. Nikto iný sa tejto téme nevenoval, ani sa jej nechytil – až na Správy STV, ktoré ale HN nespomenuli.

Also in the news

• v úvode k pondelkovej reportáži na TA3 o bankových poplatkoch (nenašiel som online) tiež odznelo:

Niektoré banky žiadajú od svojich klientov poplatky, ktoré sú nad rámec zákona, časť z nich to dokonca aj priznala. O peniaze takto zbytočne prichádzajú ľudia, ktorí majú hypotéky a chcú ich vyplatiť, či zmeniť banku. V parlamente je ďalšia novela zákona, ktorá by mala takéto praktiky stopnúť.

Škoda, že v reportáži žiadne takéto “priznanie” nebolo uvedené.

• v pondelok sa na Markíze venovali aj prípadu pozemkov pod košickou botanickou záhradou, ktoré sčasti vlastnia dominikáni:

Patrik ŠVAJDA, moderátor:

Nízky rad dominikánov, ktorý sa síce dobrovoľne vzdal majetku, no zdá sa, že v Košiciach veselo kšeftuje s pozemkami. Najnovšie sa zmráka nad botanickou záhradou. Pozemky, na ktorých leží, totiž vlastnia dominikáni a chcú ich speňažiť. Buď pôdu predajú alebo Univerzite Pavla Jozefa Šafárika zdvihnú nájom.

Dušan TOKARČÍK, redaktor:

Dominikánom patrí pod košickou botanickou záhradou približne 10 hektárový pozemok. Patrí k nemu napríklad námestíčko, na ktorom stojíme alebo breh, na ktorom sú vysadené vzácne dreviny. Rovnako im patria všetky chodníky a vstupné nádvorie. Celý areál botanickej záhrady je situovaný v štvrtom ochrannom pásme ako napríklad Tatranský národný park. Nič iné ako záhrada tu ani nemôže byť. Bez pozemkov ostane bez vody, či bez priestoru na kultiváciu drevín. Jediné, na čo nemá rád žobravých mníchov nárok, sú pozemky pod skleníkmi. Tie patria priamo Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. …

Podľa toho, čo odznie v reportáži je cirkev legitímnym vlastníkom, ktorý chce po skončení prenájmu dohodnúť nové, pre seba pochopiteľne výhodnejšie podmienky. Aké kšeftovanie? (Menej emotívne viď napríklad Korzár)

• Hospodárske noviny v utorok citovali v článku o zmenách v regulácii bánk v Európe aj Ivana Šramka, ktorého označili za bývalého guvernéra NBS. Tým nepochybne je, súčasne ale je aj poradcom Intesa Sanpaolo Group, čo by sa vzhľadom na možný konflikt záujmov čitateľ najmä pri téme bánk od autorov mohol dozvedieť. (Za posledný rok Šramka citovali s niekoľkými málo výnimkami takmer výhradne HN a TA3 (špeciálne Téma dňa), takmer vždy ako “bývalého guvernéra”).

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Hospodárske noviny si pomohli informáciami z českých Lidoviek a zbytočne nepriznali zdroj. Markíza sa vezie na vlne rizikovosti potravín z Poľska a hovorí o “škandále” aj vtedy, keď na to zatiaľ nie je dosť informácií.

V utorok Hospodárske noviny písali krátko aj o tom, že podľa prieskumu Millward Brown by priame prezidentské voľby v Česku vyhral Jan Švejnar. Noviny nespomenuli, že prieskum bol robený pre české Lidové noviny. To by sa ešte dalo možno pochopiť, autor (”red”) ale nemusel aspoň bez uvedenia zdroja opisovať z webu lidoviek:

Pokud se do druhého kola voleb dostane pouze jeden z dvojice favoritů Jan Švejnar a Jan Fischer, automaticky pro sebe strhne i většinu hlasů z tábora svého rivala. Tak jsou oba případní kandidáti pro veřejnost „zaměnitelní“. Mírně navrch má ovšem český ekonom žijící dlouhá léta v USA: na Švejnara – kdyby bojoval ve druhém kole o Hrad – čeká až 54 procent z Fischerových hlasů.

vs

Ak sa do druhého kola volieb dostane len jeden z dvojice Švejnar a Fischer, automaticky by pre seba strhli aj väčšinu hlasov z tábora svojho rivala. Miernu prevahu má práve ekonóm žijúci dlhé roky v USA, ktorý by bojoval o Pražský hrad s 54 percentami. Bývalému premiérovi úradníckej vlády by dalo hlas 53 percent ľudí. Švejnar však ešte oficiálne svoju kampaň neodštartoval, urobiť by tak mal už čoskoro. Medzi ďalšími menami prezidentských kandidátov, z ktorých si budú môcť Česi prvýkrát v histórii vyberať svojho prezidenta, sa objavujú aj mená z vládnej strany ODS. V straníckych primárkach strany zatiaľ vedie podpredseda českého senátu Přemysl Sobotka.

V utorok HN písali aj o tom, koľko nás má stáť odchod Grécka z eurozóny:

Dlhová kríza. Grécko nebude mať peniaze už v júni, ľudia masívne vyberajú z bánk.

Analytici: Odchod Grécka nás bude stáť 2,5 miliardy

Odchod Grécka z eurozóny bude Slovensko podľa analytikov stáť dve a pol miliardy eur. „Teda asi 3,6 percenta slovenského HDP,“ priblížila analytička Poštovej banky Dana Špacírová. Ako podotkla, celková expozícia eurozóny ako celku voči Grécku je na úrovni približne 300 miliárd eur, čo predstavuje 3,2 percentá HDP. Najväčším nákladom by čelilo Nemecko, v prepočte na HDP zas Malta. Analytik ČSOB Marek Gábriš však upozorňuje, že odchod Grékov z eurozóny je vo veľkej miere záležitosťou politického rozhodnutia. …

Škoda, že bol taký problém napísať, že túto sumu vypočítali analytici v japonskej Nomure. Uviesť to zvládli v SME, dokonca aj v Novom čase.

Štvrtkový článok Hospodárskych novín o tom, že Sotákovci by chceli na svoj golfový turnaj verejnú dotáciu končí pri vizitke Vladimíra Sotáka konštatovaním, že “prevádzkuje aj jeden z najatraktívnejších golfových areálov v strednej Európe na Táľoch.” To, že ide o “jeden z najatraktívnejších”, je ešte súčasťou (športového) spravodajstva, či už má byť chápané ako reklama?

PS k HN – noviny na svojom finwebe píšu:

Kto je Edward Altman

Je profesorom financií na Sternovej univerzite v New Yorku. Najviac sa preslávil vyvinutím tzv. Z-Score vzorca, ktorý je určený na predpovedanie bankrotu a publikoval ho v roku 1968.

Žiadna “Sternova univerzita v New Yorku” neexistuje, je tam ale Leonard N. Stern School of Business na New York University (aka NYU Stern alebo iba Stern), kde je Altman skutočne profesorom.

Zmrzlinová panika

Televízne noviny na Markíze sa v stredu venovali aj “nechutnému škandálu so zmrzlinou” v Poľsku:

Nechutný škandál so zmrzlinou

Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:

Poliaci sú, zdá sa, namočení v ďalšom škandále. Po afére s cestárskou soľou či kontaminovanými vajcami sa v základoch otriasa aj povesť zmrzlinárov. Tí mali podľa tamojšej tlače primiešavať napríklad do vanilkovej zmrzliny chemikáliu proti všiam, do ananásovej prípravok na čistenie kože či do orechovej chemikáliu na výrobu kaučukových lepidiel.

Ján TRIBULA, redaktor:

Hoci správ o kontaminovaných potravinách pribúda, Poliaci ostávajú pokojní. Toto je centrum mesta Zakopané, časť zvaná Krupovky. Zmrzlinárov tu máte na každom kroku, no všetci zhodne tvrdia, naše produkty sú bezpečné. …

Ján TRIBULA, redaktor:

Bežný spotrebiteľ si už zrejme nikde a ničím nemôže byť stopercentne istý, no vždy je lepšie, keď sa takáto aféra prevalí ako by mala bublať, ako sa hovorí, pod pokrievkou. Každý obchodník si po ohlásených kontrolách začne dávať oveľa väčší pozor, pretože riskuje, že stratí svoj chlebíček a treba povedať, že aj tento škandál je ďalším dôkazom toho, že niektorí nepoctiví podnikatelia sú pri honbe za ziskom ochotní zabudnúť aj na zdravie obyčajných ľudí. Ján Tribula, televízia Markíza.

“Tamojšia tlač” je bulvár Fakt.pl, v ktorého článku nie sú žiadne konkrétne informácie (aký výrobca, čo prekročil, koľko), iba “objavné” zistenia, že niektoré chemické zlúčeniny môžu mať, prekvapivo, rôzne využitie.

Ako píše Markíza aj na svojom webe, má ísť napríklad o piperonal. O tom sa na wiki dočítame, že ide o “common additive in inexpensive synthetic vanilla flavor and candies” a tiež je (podľa amerických štandardov) “generally recognized as safe for their intended use”. Ďalším je napríklad aj E-127, ktorý síce má za sebou nejakú “kontroverziu “, podľa European Food Safety Autority ale platí, že “there would be no safety concerns at current levels of exposure including other sources of exposure.”

Iste, lepšie by bolo, ak by podobné umelé náhrady súčasťou ničoho neboli, iba ich prítomnosť (bez akýchkoľvek ďalších informácií) a využitie v potravinárstve ešte ale žiaden “škandál” nevyrába.

(Za info vďaka “Slovenským skeptikom“)

Doplnené 1.6. – o poľskom “potravinovom škandále” hovorí aj TA3.

V stredu sa TVN venovali aj zámerom ministerstva školstva so strednými školami. Markíza dostáva cenu za zatiaľ najemotívnejší začiatok reportáže (šiesta v poradí) venovanej vládnej politike:

Minister školstva Dušan Čaplovič rozsieva strach, o existenciu sa začali báť súkromné aj cirkevné stredné školy. Po novom by o počtu žiakov v ich laviciach mali rozhodovať župy, lenže samosprávne kraje sú zriaďovateľom väčšiny verejných stredných škôl a otázne je, či si žiakmi radšej nenaplnia svoje triedy.

Všetko, čo ste chceli vedieť o dôvodoch zdražovania v bankách

Utorkové Správy STV obsahovali aj reportáž o zvyšovaní niektorých poplatkov v niektorých bankách (téma aj pondelkového SME). K dôvodom, prečo banky opäť k tomuto kroku prikročili, sa Správy STV postavili strategicky, žiadne konkrétne nepomenovali, ale ani nevylúčili, pomohli si všeobjímajúcim citátom ekonóma.

Monika CHYBOVÁ, redaktorka:

… Analytici tvrdia, že v poslednom roku bola frekvencia zmien najvyššia za posledné obdobie a hoci mali banky v minulom roku celkom slušné zisky, dôvodov na zvyšovanie poplatkov je hneď niekoľko.

Pavol KÁRÁSZ, ekonóm SAV, telefonuje:

“Vývoj poplatkov za bankové služby je súčasťou obchodnej politiky komerčných bánk, na ktorú má významný vplyv celková hospodársko-politická situácia v krajine. “

Zvyšovanie poplatkov napríklad ako reakcia na plány vlády? Možno, aj to sa pod hospodársko-politickú situáciu pohodlne zmestí.

Nejasné z celej reportáže tiež je, koho sa má zvyšovanie týkať. V úvode a závere sa hovorí, že ide o “niektoré banky” a “niektoré poplatky” (“Dobrou správou je, že cenníky sa chystajú zvýšiť len niektoré banky, a aj to len pri niektorých druhoch poplatkov.“), konkrétne zmeny sú uvedené slovom “napríklad”, grafický prehľad spomína zmeny v ČSOB, Tatra banke a Prima banke (tieto tri uvádza aj SME), citované sú hovorkyne ČSOB a UniCredit.

Prepisy televíznych relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Plány novej vlády s dôchodkami (z prvého piliera) sa oproti tým, ktoré mala minulá, veľmi nezmenili, prístup Pravdy ale áno. Nezmenil sa ani zvyk neuviesť inšpiráciu pre spracovanie nejakej témy, najnovšie na Markíze a v STV.

Bývalý minister práce sa nedávno vyjadril (a aj napísal), že je “veľmi rád”, že nová vláda plánuje pokračovať v ním pripravených reformách prvého piliera. Pri základných zmenách v nastavení systému prvého piliera má Mihál pravdu (navyšovanie o pevnú sumu, dôchodcovská inflácia, automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku), veľa rozdielov v nových plánoch vlády nie je (sú skôr technického charakteru – ako dlho budú jednotlivé prechodové fázy trvať atď.). Pre porovnanie vyberám niekoľko najnovších titulkov a nadpisov a hodnotení, ktoré prišli počas ministrovania Mihála.

Nedávne titulky ku zmenám v prvom pilieri:

26. mája 2012 – Dnešní štyridsiatnici by mali ísť do penzie v 64 rokoch (zatiaľ nie je online):

Dnešní štyridsiatnici by už do dôchodku mali odchádzať asi 64–roční, tínedžeri ešte neskôr. Na 65 rokov by sa penzijný vek mohol vyšplhať okolo roku 2040. A ani matky detí, ktorým reforma z roku 2004 tak radikálne odsunula dôchodok o šesť až deväť rokov, si nemôžu byť isté, či k nim nepribudnú ďalšie mesiace.

25. mája 2012 – Zmení sa celý penzijný systém:

Zásadné zmeny čakajú aj penzijný systém. Ako prví sa budú riešiť ľudia s najnižšími penziami. Vďaka zvyšovaniu dôchodkov o pevnú sumu by si tak mali polepšiť. Vláda tiež pripravuje posunutie veku odchodu do penzie. Zmeny v tomto prípade posunula až na ďalšie volebné obdobie.

23. mája 2012 – Štyri roky sa budú penzie zvyšovať o pevnú sumu:

Najbližšie štyri roky sa budú penzie zvyšovať o pevnú sumu, a nie o mieru rastu platov a cien. Oznámil to včera minister práce Ján Richter spolu s premiérom Robertom Ficom.

2. mája 2012 – Švajčiarsky balík zostáva, dôchodky sa budú zvyšovať pevnou sumou

Prvou zmenou, ktorú nová vláda ohlásila v dôchodkovom systéme, bude valorizácia, teda pravidelné zvyšovanie všetkých penzií. Už v januári by viac ako 1,5 milióna slovenských dôchodcov malo mať penziu zvýšenú o pevnú sumu. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera by sadzba „každému rovnako“ mala priniesť vyšší príjem starodôchodcom, keďže tých najviac poškodil dôchodkový systém prijatý za druhej Dzurindovej vlády.

Plány bývalej vlády

2. júla 2011 – Ešte viac škrtov. Vláda zásadne mení dôchodky:

Zmeny v dôchodkoch, ktoré pripravuje vláda, väčšine ľudí prinesú ešte nižšie penzie ako dnes.

(Predstava plánov na zavedenie dôchodcovskej inflácie, automatickej zmeny dôchodkového veku a zmeny na výpočet výšky dôchodkov.)

29. júla 2011 – Na dôchodcov sa valia ďalšie vládne pokusy:

Dôchodky, jedny z najnižších v Európe, plánuje vláda ľuďom ešte viac oklieštiť. Opatrenia, ktoré chystá ministerstvo práce v novele zákona o sociálnom poistení, chce v niektorých prípadoch ešte pritvrdiť ministerstvo financií. Zmeniť by sa mal penzijný vek, spôsob valorizácie a od roku 2016 aj spôsob výpočtu dôchodkov.

(V texte sa hovorí o automatickom zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, valorizácii podľa dôchodcovskej inflácie, stanovení hornej hranice dôchodkov a zmene vo výpočte dôchodkov)

17. augusta 2011 – Na krízu môžu penzisti doplatiť nižšími dôchodkami:

Plánované škrty pri zvyšovaní dôchodkov môžu byť napokon ešte tvrdšie, ako sa pôvodne avizovalo. Ministerstvo práce totiž vyšlo s ďalším návrhom, ako by mohli penzie v nasledujúcich rokoch rásť. Ten vzhľadom na hroziacu novú vlnu svetovej hospodárskej krízy môže znamenať, že penzisti na zvyšovaní dôchodkov stratia ďalšie eurá. …

Hoci 30. júna oznámil, že od roku 2013 začnú penzie rásť percentuálne o takzvanú dôchodcovskú infláciu, teraz predpokladá, že sa tak stane až od roku 2017. Dovtedy by sa mali dôchodky zvyšovať podľa prechodného modelu, ktorý má viac brať ohľad práve na infláciu než rast platov.

17. augusta 2011 – Ako zvýšiť penzie? Vláda ťahá návrhy ako z klobúka:

Okolo hľadania vhodného modelu pre každoročné zvyšovanie dôchodkov panuje čoraz väčší chaos. Ako už Pravda vo štvrtok informovala, najnovšie vyšlo ministerstvo práce s návrhom, aby sa penzie v prechodnom období zvyšovali podľa upraveného súčasného vzorca tak, aby viac kopíroval infláciu. V hre sú však ešte rôzne ďalšie vzorce, pevné sumy či kombinácie. Zatiaľ sa nevie, ako ani odkedy sa budú penzie valorizovať po novom. Jasné je len to, že penzisti dostanú menej, vláda chce totiž rast dôchodkov spomaliť, aby ušetrila.

21. augusta 2011 – Pevná suma k penzii prilepší len najslabším. A tiež iba dočasne:

Ľudia s dôchodkami nad 300 eur môžu na výraznejšie zvýšenie svojich penzií v najbližších rokoch zabudnúť. Penzie sa im totiž od roku 2013 do roku 2016 majú valorizovať iba o pevnú sumu, čo zníži ich životnú úroveň.

18. septembra 2011 – Pokusy na štyridsiatnikoch? Vláda sa zahráva s penziami

Dnešní štyridsiatnici a päťdesiatnici sú z hľadiska svojich budúcich dôchodkov v pozícii pokusných králikov. Vláda chystá ďalší vážny zásah do penzií a v snahe čo najviac ušetriť verejné financie pripravuje nesystémové opatrenia, ktorými sa zmení výpočet dôchodkov, ich zvyšovanie aj podmienky na priznanie.

(Všeobecná kritika vládnych reformných plánov)

Komentár Mariána Repu z 30. júna 2011:

Občania druhej kategórie

Návrh valorizovať penzie iba o tzv. dôchodcovskú infláciu robí zo seniorov ľudí 2. kategórie. …

Cieľ je zrejmý – ministerstvo hľadá spôsob, ako ušetriť peniaze v štátnej kase. Nad takými vývrtkami zostáva iba rozum stáť, lebo príjmové nožnice medzi ľuďmi v produktívnom veku a seniormi sa roztvoria ešte viac.

Vecnejší charakter nadpisov (a aj textov) v súčasnosti celej diskusii o dôchodkoch určite pomáha, škoda, že prišiel až teraz.

Len neuviesť zdroj

Štvrtkové Televízne noviny na Markíze sa venovali aj téme poslaneckých kancelárií, ktoré si poslanci Smeru prenajímajú od straníckej agentúry. Televízia mohla ešte tiež povedať, že presne s touto témou a zisteniami prišlo v stredu (online utorok) SME.

Rovnaký problém mali v stredu Správy STV, v ktorých sa hovorilo aj o (už nie tak celkom) tajnej hale na výrobu protichrípkových vakcín v Malackách. Celú tému otvoril minulý týždeň Trend, za ostatný rok sa jej nik iný nevenoval. Problém odvolať sa na Trend nemali ani v Novinách na TV JOJ (v rovnaký deň ako na STV):

Ľuboš SARNOVSKÝ, moderátor:

Slovensko chce byť v prípade vypuknutia pandémie sebestačné, pri zabezpečovaní očkovacích vakcín. Vírusová fabrika, ktorá by mala vakcíny vyrábať, je takmer hotová. Štát do jej výstavby investuje desiatky miliónov eur. Ide o utajený projekt, ku ktorému sa vláda nevyjadruje. Tajnú výstavbu odhalil týždenník Trend.

Prípad Břeclav a Markíza

Polícia ČR v stredu oznámila, že útok na chlapca v Břeclavi, za ktorým mali byť pôvodne Rómovia (či neskôr aspoň jeden Róm) sa nestal a chlapec si zranenia spôsobil sám pri predvádzaní sa pred kamarátmi. Opäť ma to privádza k mesiac starému článku, kde som písal o tom, ako sa k tejto téme postavila Markíza, ktorá jej venovala najviac pozornosti. Pre rekapituláciu zhrnutie názvov reportáží, ich úvodov a zaradenia vo vysielaní:

18.4., “Pochod za dobitého chlapca”, správa 08:

Moravské mesto Břeclav je na nohách. Niekto tam napadol a takmer na smrť dobil mladého chlapca. Hovorí sa o miestnych Rómoch, ktorým vraj nechcel dať cigaretu. Ľudia sa boja a zároveň búria. Už v nedeľu chcú zorganizovať protestný pochod.

22.4., “Pochod radikálov aj občanov”, správa 02:

Tisíce ľudí vyhnal do ulíc moravskej Břeclavi pochod za väčšiu bezpečnosť, traja Rómovia tam pred týždňom brutálne dobili 15-ročného chlapca, ten po bitke prišiel o obličku a to vraj preto, že nemal pri sebe cigarety. Miestni Rómovia však tvrdia, že útočníci boli zo Slovenska.

11.5., “Chlapec vyšiel s farbou von”, správa 24:

Prípad útoku na chlapca z Břeclavi, ktorý postavil na nohy celé Česko a dokonca aj Slovensko, sa obrátil o 180 stupňov. 15-ročný Petr najskôr tvrdil, že kvôli jednej cigarete napadla trojica mužov. Po viac ako mesiaci vyšiel s farbou von a polícii povedal, že ho mohli napadnúť pre marihuanu, ktorú predával.

23.5., “Chlapec si rómsky útok vymyslel”, správa 25:

Žiadny útok ani Rómovia. Chlapec z Břeclavi, ktorý prišiel o obličku pri napadnutí klamal. Podľa polície najprv klamal o dôvode svojho prepadu a teraz sa ukázalo, že si vraj všetky zranenia spôsobil sám pádom z výšky. Informácie priniesol spravodajský portál tn.cz.

24.5., “Ospravedlnenie Rómom”, správa 07:

Klamstvá 15-ročného Petra, ktorý tvrdil, že v Břeclavi ho napadli Rómovia, majú dohru. Dotknutá menšina si od rodiny vyžiadala ospravedlnenie. Rómovia jednohlasne kričali, že chlapec sa na nich dopustil podvodu, ktorý sa neodpúšťa.

(Vynechaná bola správa z 23.4., ktorá sa zaoberala postupmi polície pri pochode mestom)

Čo boli vo štvrtok klamstvá, boli ešte pred viac ako mesiacom pre Markízu fakty, o ktorých sa viac menej nepochybovalo.

Also in the news

• Čo je najdôležitejšie na osobe nového šéfa/ky ÚVO? Podľa HN pohlavie – “Fico si vybral, štátne tendre bude kontrolovať žena – O osude lukratívnych štátnych trendov na výstavbu diaľnic či modernizácii železničných tratí bude rozhodovať žena.“
• “Mužov zotročujú už častejšie ako ženy,” hlásil v pondelok nadpis v SME. Samotný text o tom tak celkom nehovoril:

„Posledné dva-tri roky sa nám čoraz viac preklápa pomer medzi mužmi a ženami. Minulý rok sme to mali tak na polovicu,“ vysvetľuje slovenská šéfka organizácie Zuzana Vatraľová.

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Minulý štvrtok sa diváci Správ STV mohli dozvedieť názor zástupcov Únie hydinárov Slovenska na úroveň kvality dovážaného kuracieho mäsa. Neprekvapivo – stále je negatívny. Reportáž je mixom názorov hydinárov a informácií, ktoré odzneli na ich tlačovej konferencii, doplnený bol expertným názorom (na rovnakej tlačovke) človeka z Výskumného ústavu potravinárskeho. V zásade sa z pohľadu hydinárov jedná o pekné pretlačenie ich témy do hlavných verejnoprávnych správ. Koľko podobného obsahu vyprodukujú Správy STV za týždeň?

Pre zodpovedanie som sa inšpiroval britským výskumom z roku 2006, ktorý sa zameral okrem iného aj na to, koľko zo správ v novinách a televízii vychádza z rôznych PR materiálov alebo aktivít. Britský výskum rozlišoval kategórie All from PR; Mainly from PR; Mix of PR with other information; Mainly other information; Looks like PR but not found; No evidence. Definície jednotlivých kategórií boli inšpiráciou pre kategórie využité nižšie, aj keď sa úplne nezhodujú.

PR je chápané v širokom (a nie nevyhnutne “negatívnom”) zmysle slova a neopiera sa o žiadnu konkrétnu definíciu – predstavuje tlačové správy/oficiálne stanoviská, výstupy tlačových konferencií, výstupy z organizovaných akcií/podujatí, atď. Analyzoval som Správy STV z dní 8. až 14. mája, vybrané boli iba reportáže, ktoré sa netýkali zahraničia a ktoré nemali formu krátkych čítaných správ.

Ne/prítomnosť PR vyjadruje jednak to, či sa k danej správe podarilo identifikovať nejaký PR “zdroj”; a tiež to, do akej “miery” sa dalo o správe povedať, že obsahovala okrem výsledku PR aktivity aj iné informácie než tie, ktoré mohli byť získané z PR zdrojov. Ak teda napríklad banka/Štatistický úrad/ministerstvo … vydali nejakú informáciu (napríklad tlačovú správu) ide o to, nakoľko bola táto informácia ne/doplnená o iné zdroje, kontext, atď.

Ako “najmä PR”, ktorého príkladom je v úvode spomínaná hydinová téma (aj keď tá bola odvysielaná mimo zvolené dni), som identifikoval niečo viac ako desatinu z celkového balíka správ, na druhej strane “bez PR” predstavovala približne tretina príspevkov – tu šlo najmä o regionálne záležitosti, či generický denný politický “servis” okolo diskusie o programovom vyhlásení vlády.

Možné kategórie:

Najmä PR – informácie pochádzajú dominantne z jedného zdroja

PR a iné informácie – mix PR materiálov z viacerých zdrojov a iných (napríklad kontextuálnych) informácií

Najmä iné informácie - inšpirácia pre danú správu mohla vychádzať z PR materiálu/akcie (napríklad sa naň aj odvoláva), obsah správy sa o ňu ale opiera minimálne a využíva iné (primárne nie PR) zdroje

Bez PR - bez “recyklácie” a inšpirácie vopred pripravenými materiálmi/stanoviskami

Ďalej som (po vzore vyššie odkazovaného výskumu) sledoval v Správach STV “spravodajskú hodnotu” (news value), ktorá bola kombinovaná aj s prítomnosťou PR aktivít/zdrojov. Ako uvádza aj britský výskum, ide o značne (a nevyhnutne) subjektívnu kategorizáciu. Ukázať by to malo, akú “hodnotu” majú PR správy čo sa ich informačného prínosu týka.

Možné kategórie:

Jasná spravodajská hodnota; málo/žiadne PR - daná informácia má sama o sebe spravodajskú hodnotu a PR aktivita pri jej spracovaní (sprostredkovaní) hrala iba malú, resp. žiadnu rolu

Spravodajská hodnota; PR prítomné - britský výskum takéto správy definuje ako tie, ktoré majú spravodajskú hodnotu, ale “nie je jasné, že by sa bez PR aktivít objavili. V týchto prípadoch PR materiály nastavujú agendu, ale robia tak vo verejnom záujme”. V našom prípade bude verejný záujem chápaný širšie.

V správach “vďaka” PR – jednalo sa o udalosti, ktorých spravodajská hodnota bola subjektívne nízka a prítomnosť PR prvkov naopak vysoká; napríklad reportáže z uskutočnených kultúrnych akcií, briti uvádzajú ako príklad výskumy a prieskumy realizované súkromnými spoločnosťami, vydávané väčšinou iba za účelom zviditeľnenia nejakého produktu

Malá spravodajská hodnota; málo PR - tu patria najmä “servisné” témy a niektoré regionálne príspevky, v ktorých som nenašiel dôvod priradiť im vysokú informačnú hodnotu (neboli to celkom “news”), zároveň ale nevyzerali ako výstup PR snaženia

Also in the news

• minulý týždeň piatkové SME písalo o tom, že naši vysokoškoláci sa “učia najmenej”: “Iba 31 percent Slovákov na dennom štúdiu sa počas semestra učí viac ako 30 hodín týždenne. Pred nami skončila Litva so 40 percentami.” V SME si pravdepodobne pozreli zlú tabuľku. Sme síce na poslednom mieste, konkrétne v dennom štúdiu (full-time students) to ale pre viac ako 30 hodín týždenne vychádza (.pdf, str. 84, fig. 5.8.) na 37 percent, nie 31 - to platí pre “all students”. Zlý údaj má aj Litva a Lotyško, Portugalci a Španieli majú v oboch kategóriách rovnakú hodnotu.

• HN sa opäť darilo s nadpismi – podľa jedného  “Borec zamestná manželku Harabina. Rozhodol tak súd“, hoci v článku sa nič o príkaze súdu zamestnať manželku Harabina nepíše (čo nevylučuje, že to tak je, potom by nebolo zlé to aj napísať); podľa druhého “Hollande desí už i francúzskych ekonómov“, hoci v texte je citovaný jedinou vetou (bez náznaku “zdesenia”) iba jeden.

• S nadpisom to neodhadlo celkom ani SME, podľa ktorého “Slabú SDKÚ chcú kriesiť neobľúbení“. Prieskum Polisu, o ktorom text hovoril, nemeral “obľúbenosť”, ale “dôveryhodnosť”, čo sa síce nemusí zdať, ale je to rozdiel. Je rozdiel, či sa respondenta pýtajú komu z politikov dôveruje a koho z politikov obľubuje. Tiež je rozdiel, či človek menuje alebo vyberá zo zoznamu. Ako to robil Polis netuším, keďže metodológia nie je verejne dostupná. Pre doplnenie – interný prieskum Focusu pre SDKÚ z konca apríla, o ktorom písali HN, zase Luciu Žitňanskú umiestnil ako tretiu “najsympatickejšiu” (podľa SDKÚ) političku. Podľa SME vtedy šlo o rebríček popularity. Otázka na utorok – prečo tie rozdiely vo výsledkoch meraní?

• Je za rastom HDP (.pdf) čiastočne aj prebudenie domácej spotreby? Podľa HN áno, podľa SME nie. Po zverejnení detailov uvidíme, kto bol bližšie.

Pre analýzu Správ STV bola využitá databáza NEWTON Media.

Tiež aj o tom kedy podľa Krugmana (ne)nastane koniec eura, cestovaní v čase a (ne)posielaní daňových výkazov cez Linux.

Dostal som tip na zaujímavý príbeh kreatívneho citovania v agentúre SITA. Ide o správu, ktorá bola vydaná v pondelok a týkala sa pokuty pre ministerstvo životného prostredia. Text sa odvoláva na “článok na portáli sme.sk“. Napríklad:

“Ministerstvo pritom nezaujímali výsledné cenové ponuky, čím porušilo zákon o verejnom obstarávaní,” píše sa v článku.

Na sme.sk bol takýto článok uverejnený v piatok 11. mája, jeho autorom je TASR. V texte sa TASR odvoláva na svoj pôvodný zdroj, ktorým je TA3:

“Ministerstvo pritom podľa TA3 nezaujímali výsledné cenové ponuky a porušilo tak zákon o verejnom obstarávaní.”

V texte TASR na sme.sk je aj link na danú reportáž TA3 (neviem od kedy), SITA sa o televízii ale nezmieni.

Pre “odľahčenie” – článok SITA aj s odvolávkou na sme.sk ako zdroj informácie (a nie na TA3) prebral v pondelok aj web TA3. V článku o ďalšom vývoji situácie, ktorý bola uverejnený v utorok, sa už SITA odvoláva na TA3.

HN vs. nadpisy

Hospodárskym novinám sa začiatkom týždňa nedarilo s nadpismi. Ako upozornil Čistič na Facebooku, netrafili sa pri “parafráze” blogu Krugmana:

“Euro do mesiaca skončí, tvrdí Krugman“, podnadpis: “Euro môže podľa držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana skončiť do niekoľkých mesiacov.”

Ide o text ČTK, ktorý má napríklad na lidovky.cz už správny nadpis hovoriaci o niekoľkých mesiacoch.

Nevyšlo to ani pri správe s nadpisom “Európa stopne Aténam štyri miliardy eur“, ktorá už v podnadpise hovorí, že “Európa cez víkend pohrozila Grékom, že pre politickú neistotu v krajine im nepošle dohodnuté miliardy eur.”

Rozhodnúť sa, ako to s tým Gréckom Krugman myslel, nevedela v pondelok ani STV, ktorá v Správach uviedla:

Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:

Grécku hrozia opätovné voľby a odchod z eurozóny. Rokovania o širokej koalícii v krajine pokračujú bez úspechu. Ak by sa Gréci vrátili k drachme, americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu varuje, že euro čaká zánik možno už v júni. …

Vlado LICHVÁR, redaktor:

Grécky odchod z eurozóny by podľa najväčších skeptikov mohol znamenať koniec eura ako takého. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Paul Krugman, na svojom bloggu tvrdí, že euro môže skončiť už o niekoľko mesiacov.

redaktor /Citát: Paul Krugman, americký ekonóm/:

“Po návrate Grécka z eurozóny by nasledoval obrovský odliv peňazí z talianskych a španielskych bánk, pretože ľudia by sa snažili presunúť úspory do Nemecka.”

Ešte raz, celý blog Krugmana nájdete tu.

Zatajený Microsoft aj Hospodárske noviny

Sobotné Správy STV obsahovali aj reportáž o pokute daňového úradu pre zvolenského podnikateľa za to, že nepodal daňový výkaz, keďže to bolo možné iba cez operačný systém Windows, ktorý ale nevlastnil. Tému otvorili HN ešte minulú stredu (a mimo zive.sk (a dsl.sk, doplnené 17.5.) sa jej už nikto nevenoval).

V článku HN sa píše, že “Daňový úrad vo Zvolene mu vyrubil päťtisícovú pokutu, pretože daňový výkaz poslal cez iný operačný systém, ako používa štát“, pokuta ale bola podľa všetkého (aj podľa HN) udelená za to, že výkaz nebol podaný, nie preto, že bol podaný cez Linux (keďže to vtedy ani nešlo).

V reportáži STV sa opakuje rovnaký argument, ako v HN, aj keď sa následne vyvracia:

Jana NOVOTŇÁKOVÁ, moderátorka:

Zvolenský podnikateľ dostal od Daňového úradu pokutu vo výške takmer 6000 eur. Poslal totiž daňový výkaz v inom operačnom programe ako používa úrad. Ten sa k jeho výkazu nedostal a v písomnej podobe ho neakceptoval.

Martina KVAČKAJOVÁ, redaktorka:

Zvolenský podnikateľ chcel poslať mesačný daňový výkaz cez aplikáciu Daňového úradu e-dane. Keďže používa iný operačný systém ako daňové úrady, nepodarilo sa mu to. Kúpiť si rovnaký špeciálne len na účel posielania mesačných výkazov odmieta. …

Martina KVAČKAJOVÁ, redaktorka:

Keďže sa podnikateľovi nepodarilo mesačný výkaz poslať elektronickou formou, žiadal o možnosť poslať ho písomne. Na tom sa podľa jeho slov s úradom dohodol. Daňový úrad napokon písomnú formu neakceptoval a pokutu nestiahol.

Zaujímavosť reportáže STV – názvy operačných systémov sú divákom zatajené.

Sobotné Správy STV neboli ani v iných príspevkov úplne bez chyby. V jednej bol pustený “záznam” vysielania z “7.6.2012″ (podľa reportáže malo asi byť 2010, keďže 7.6. tento rok zatiaľ nebolo), v inej zmenili Zuzane Wienk zamestnávateľa.

Pred pár týždňami som písal o tom, že Markíza bola veľmi rýchla pri vytváraní definitívnych záverov v prípade útoku v Břeclavi. Celá vec sa opäť o niečo skomplikovala, Markíza sa s vysvetľovaním ani tentokrát veľmi nebabrala.

V piatkových Televíznych novinách odzneli informácie o údajnom obrate v celej veci. Aj keď iba v pár vetách, autori opäť našli jednoznačné odpovede na komplikovanú situáciu:

Chlapec vyšiel s farbou von

Jaroslav ZÁPALA, moderátor:

Prípad útoku na chlapca z Břeclavi, ktorý postavil na nohy celé Česko a dokonca aj Slovensko, sa obrátil o 180 stupňov. 15-ročný Petr najskôr tvrdil, že kvôli jednej cigarete napadla trojica mužov. Po viac ako mesiaci vyšiel s farbou von a polícii povedal, že ho mohli napadnúť pre marihuanu, ktorú predával.

redaktorka:

Petra po útoku ľutovala celá krajina. Prišiel totiž o obličku. Najskôr tvrdil, že ho zastavila trojica mužov a chcela od neho cigaretu. Keď povedal, že ju nemá, zaútočili na neho. Teraz ale zmenil výpoveď. Vraj to mohla byť pomsta jedného z kupcov, ktorý nebol spokojný s kvalitou marihuany.

Markíza neuvádza zdroj informácie, s ktorou prišlo idnes.cz.

Väčší problém je, že chlapec a jeho matka sa vyjadrili, že on polícii nič také nepovedal. To nevylučuje, že polícia pracuje s takouto verziou, z jeho strany ale nemalo dôjsť k zmene výpovede, ako uvádza iDNES. iDNES sa v pôvodnej verzii článku odvoláva na jeden zdroj “blízky vyšetrovaniu”, postoj chlapca/matky v prvej verzii chýbal. Je vždy problematické, ak sa vypustí neoveriteľná informácia (z anonymného zdroja) a niekto k nej následne zaujme defenzívne stanovisko (poprie, že niečo mal spraviť) – spojenie sa už vytvorilo a škoda už vznikla, bez ohľadu na to, aká sa ukáže byť realita.

iDNES aktualizoval pôvodnú správu o 16:50, deník.cz uvádza čas publikovania článku s vyjadrením napadnutého o 17:11, ČT o 17:02 – do odvysielania na Markíze stále relatívne veľa času. Ak by aj tieto informácie do času vysielania neexistovali, podoba pôvodného textu na iDNES naznačovala, že obozretnosť bude určite namieste. To platí, než už ide o akýkoľvek prípad.

Ako to (ne)bolo s Gréckom

Vývoj v Grécku je momentálne pomerne chaotický a informácie o politickej situácii sa menia “z hodiny na hodinu”. Odhliadnuc od toho, vo štvrtok nastala situácia, ktorej možno stojí za to venovať pozornosť.

Grécku sa venoval Rádiožurnál SRo o 12:00 (.mp3), ktorý správu uviedol:

V Grécku pokračuje povolebné hľadanie koaličnej vlády. Keďže prvé dve najsilnejšie strany v snahe zostaviť kabinet neuspeli, na rade sú socialisti, ktorí v nedeľňajších voľbách skončili na treťom mieste. Ich líder Evangelos Venizelos v týchto chvíľach dostáva od prezidenta poverenie, aby sa do troch dní pokúsil získať v parlamente väčšinu. Viac povie Tibor Macák.

Rádiožurnál o 18:00 (.mp3) správu na tú istú tému uviedol rovnako, vlastne celá správa bola úplne totožná s tou poludňajšou – za 6 hodín tak podľa SRo nenastal žiaden posun. Správy STV o 19:00 uviedli vo štvrtok tému (spracovanú pomerne nekonkrétne) o Grécku tým, že Venizelosova šanca na zostavenie kabinetu je malá:

Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:

V Grécku pokračujú rokovania o zostavení novej vlády. Tentoraz sa o to pokúša šéf socialistov Evangelos Venizelos. Jeho strana PASOK skončila v nedeľných voľbách na treťom mieste. Šanca, že sa mu podarí zostaviť kabinet je však malá.

Žurnál na TA3, ktorý začína hodinu po Správach STV, už ale oznamoval, že “Gréci sa dohodli”:

Gréci sa dohodli

Zuzana ZÁVODSKÁ, moderátorka:

4 dni a 3 pokusy potrebovali grécki politici nato, aby sa dohodli na vytvorení koalície. Socialistovi Evangelosovi Venizelosovi sa do nej podarilo zlákať konzervatívcov z Novej demokracie, aj Demokratickú ľavicu. Trojlístok bude pri moci 2 roky a jeho hlavnou úlohou bude šetriť a dodržiavať úsporný plán naordinovaný Bruselom, dohoda má zatiaľ iba hrubé črty.

Alžbeta MAŤAŠOVSKÁ, redaktorka:

Kľúčom k vytvoreniu koalície bol kompromis, zatiaľ čo socialisti a konzervatívci podmieňovali vytvorenie koalície ďalším tvrdým šetrením, ostatné strany boli proti. Umiernená ľavica napokon súhlasila pod podmienkou, že vláda sa bude postupne od nadmerných úspor odkláňať. Základným cieľom prechodnej vlády má byť záchrana Grécka pred absolútnym ekonomickým kolapsom. Líder Demokratickej ľavice známej Demar najskôr so socialistami do vlády ísť odmietal, ochota robiť kompromisy ho ale presvedčila. Fotis Kuvelis sa teraz bude podľa vlastných slov snažiť o to, aby mali ciele novej vlády čo najväčšiu podporu v parlamente a to a v radoch strán, ktoré o ďalšom tvrdom šetrení nechcú ani počuť. Koalíciu sa teda Grékom podarí zostaviť pravdepodobne až na tretí krát, snaha nevyšla víťazným konzervatívcom ani krajnej ľavici. Úspech sa rysuje až socialistom, ktorí skončili vo voľbách ako tretí, práve Pasok pritom viní väčšina Grékov zato, že sa krajina ocitla na dne priepasti dlhovej krízy a bez medzinárodnej pomoci by zbankrotovala.

Zaujímavé, že na konci správy sa už hovorí o “pravdepodobnom” zostavení koalície, aj keď na začiatku ide o hotovú vec. Ako sa vedelo následne v piatok, dohoda sa nakoniec nenašla, už počas štvrtka prichádzali zmiešané signály o jej možnom ne/úspechu.

PS ku Grécku: sobotňajšia Pravda píše:

Scenár, že Grécko opustí eurozónu, sa spomína čoraz častejšie. O krachu Grécka je podľa prieskumu agentúry Bloomberg presvedčených až 57 percent svetových investorov. Viac ako polovica z nich sa takisto domnieva, že európske problémy predstavujú vysoké riziko pre celý svet.

O čom sú “svetoví investori” podľa Bloombergu presvedčení:

As Greece faces political paralysis and voters balk at austerity, 57 percent of the 1,253 investors, analysts and traders who are Bloomberg subscribers said at least one country will abandon the euro by year-end and 80 percent expected more pain for Europe’s bond markets. With a majority identifying a deterioration in Europe as a large threat to the world economy, respondents to the May 8 survey were increasingly worried Spain will default and less willing to buy French debt as Francois Hollande takes power. … In a sign of contagion, 47 percent said Spain is likely to default, the most since the survey started measuring this in June 2010 …

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

V stredajšom SME sa pozorovatelia zhodovali, že po voľbách vo Francúzsku “zmena smerovania v únii príde, ale nebudú to zásadné zmeny”, v pondelok sa analytici v HN zhodovali, že nová pravicová strana by mohla osloviť voličov. Analytici sa “zhodovali” aj v sobotných Správach STV, aj v Žurnáli na TA3. V polovici z týchto prípadov nebol citovaný ani jeden analytik, v jednom prípade “zhodu” zastupoval jeden. Ako sú na tom médiá pri prezentovaní “zhody” medzi analytikmi?

Na úvod – zhoda v niektorých otázkach môže medzi analytikmi naozaj existovať. Väčšinou pôjde o nekontroverzné záležitosti, ktoré sa do správ (z definície) dostanú menej pravidelne. Pri tých ostatných, ktoré sa mediálne riešia (policy otázky, zahraničné veci, kultúra, čokoľvek), väčšinou existuje niekoľko protichodných názorov na ktorúkoľvek vec, netreba pritom ani hľadať nejaké extrémne pozície, aby “nasilu” existovalo zdanie rôznosti.

Pozrel som sa na to, koľkokrát sa v novinách a hlavnom TV spravodajstve od januára 2011 vyskytlo spojenie “odborníci sa zhodujú”, “analytici sa zhodujú”, “väčšina analytikov/odborníkov sa zhoduje” a podobne. Nezahrnul som špecifické kategórie odborníkov ako (ekonómovia, politológovia, atď.), išlo mi konkrétne o status odborníka/analytika.

Celkovo som od 1.1.2011 do 7.5.2012 našiel 176 podobných formulácií, tematicky najväčšiu časť tvorí oblasť domácej ekonomiky a zdravotníctva (zo 43 prípadov sa v Pravde a HN spolu nachádzalo 35), na druhom mieste skončilo zahraničie (HN a Pravda spoločne 22 z 33), na treťom domáce udalosti (HN a Pravda 19 u 29).

Špecificky mnou hľadaná fráza sa vyskytovala oveľa menej v televíziách, ako v tlači (čo je pravdepodobne skôr jej slabinou, ako znakom relatívne väčšej kvality TV spravodajstva). Najviac zmienok dosiahla TA3, najpočetnejšie kategórie boli zahraničie (TA3) a domáce udalosti (Markíza).

“Víťazom” v používaní analytickej zhody sú Hospodárske noviny so 70 prípadmi (zo 176 celkovo). Najpočetnejšou kategóriou pre HN aj Pravdu je domáca ekonomika, pre SME to je zahraničie.

Aj bez úplne presného vyčíslenia – minimálne pri polovici výskytov nasledovala v prípade použitia spojenia “analytici sa zhodujú” citácia jediného konkrétneho človeka, prípade vôbec nikoho.

Poznámka na záver – ak sa aj po oslovení viacerých expertov dostanem stále k rovnakému názoru, nedostatok môže byť aj v tom, koho oslovujem. Preto si tiež pozrite, kto boli najcitovanejší analytici 2011.

Also in the news

• Sobotné Správy STV okrem iného uviedli:

Primátorom britskej metropoly Londýn zostáva aj naďalej Boris Johnson. V druhom kole priamej voľby tesne porazil kandidáta labouristov Kena Livingstona. Excentrický Johnson tak zostane na čele hostiteľského mesta nachádzajúcich olympijských hier ďalšie 4 roky. Hlasovanie poznačila nízka ani nie 40% účasť.

Voľby starostu/primátora Londýna žiadne druhé kolo nemali, aspoň v štandardnom chápaní “kola”. V Londýne sa volilo prostredníctvom tzv. doplnkového hlasovania, ktoré vysvetľuje napríklad Guardian – v zásade každý hlasujúci okrem svojej hlavnej voľby (prvej preferencie) na lístku označuje aj druhú preferenciu. Ak kandidát nemá viac ako 50 % hlasov z prvých preferencií,  všetci okrem prvých dvoch kandidátov sa vyškrtnú a spočítavajú sa druhé preferencie. Vyhráva kto má najviac hlasov.

• Pondelkový Žurnál na TA3 zhrnul plány nového francúzskeho prezidenta:

Hollande má vo svojich plánoch jasno, Francúzsko chce do roku 2017 zbaviť štátneho dlhu. Chce to dosiahnuť zvýšením daní najmä bohatým, Francúzov s ročným príjmom nad milión eur navrhuje zdaniť 75 %. Hollande chce financovať programy v oblasti školstva a vytvárania nových pracovných miest. Sľubuje aj podporu malých podnikateľov, tvrdí, že v čase krízy je potrebné obmedziť ekonomickú migráciu. Zaujímavosťou je aj to, že skresať o 30 % chce aj svoj prezidentský plat.

Nulový “štátny dlh” do piatich rokov by nesľúbil snáď ani Hollande, keďže ten chce nulový deficit.

• (Tip od Tibora Blažka) Koľko máme bilboardov? SME síce v nadpise hovorí, že “najviac bilboardov je na Slovensku”, v texte sa ale píše: “Tento pocit nepodloží nijaká oficiálna štatistika.” Pôvod tvrdenia z nadpisu v celkom článku nie je, v diskusii pod článkom sa nájde aj odhad počtu bilboardov u nás a okolitých krajinách (Slovensko ich najviac nemá), bohužiaľ bez zdroja.

• Nech si hovoria čo chcú

V nedeľu sa v Správach STV venovali aj rozprave k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne druhému pilieru. STV odvysielala názor vlády, opozície a diváka nechala, nech si myslí, čo len chce:

… Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka:

Búrlivé reakcie opozičných poslancov vyvolalo dedenie úspor v 2. pilieri.

Robert FICO, predseda vlády SR /Smer-SD/:

Pán poslanec Kaník, myslíte si a teraz sa v dobrom pýtam, myslíte si, že slovenskí slovenská verejnosť, teda ľudia, ktorí majú peniaze v 2. pilieri vedia, kedy tieto peniaze sa dedia a kedy sa nededia? Neexistuje. Vedia títo ľudia napríklad to, že tieto peniaze sa dedia len dovtedy, pokiaľ nie je vyplatená prvá suma z 2. piliera? Nevedia to.

Ľudovít KANÍK, poslanec NR SR /SDKÚ-DS/:

O tom dedení naozaj nemáte absolútne správne informácie.

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka:

A reč bola opäť aj o garanciách.

Jozef MIHÁL, poslanec NR SR /SaS/:

Je čudné, že ak samotný premiér nevie, že ak on sám nastaví garancie na báze 6 mesačného porovnávania a to vo všetkých fondoch, takýto výnos je potom samozrejme nižší ako inflácia. A je to vinou zlého zákona, ktorý prijala 1. vláda Roberta Fica.

Robert FICO, predseda vlády SR /Smer-SD/:

Jasné. To už poznáme. Lebo Fico, lebo Smer, lebo medveď. To je v poriadku. My sme na toto naučení. …

Ak už aj nie pri garanciách, aspoň pri dedení by nemal byť pre Správy STV problém zistiť, ako to naozaj je.

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.