Tiež aj o tom kedy podľa Krugmana (ne)nastane koniec eura, cestovaní v čase a (ne)posielaní daňových výkazov cez Linux.

Dostal som tip na zaujímavý príbeh kreatívneho citovania v agentúre SITA. Ide o správu, ktorá bola vydaná v pondelok a týkala sa pokuty pre ministerstvo životného prostredia. Text sa odvoláva na “článok na portáli sme.sk“. Napríklad:

“Ministerstvo pritom nezaujímali výsledné cenové ponuky, čím porušilo zákon o verejnom obstarávaní,” píše sa v článku.

Na sme.sk bol takýto článok uverejnený v piatok 11. mája, jeho autorom je TASR. V texte sa TASR odvoláva na svoj pôvodný zdroj, ktorým je TA3:

“Ministerstvo pritom podľa TA3 nezaujímali výsledné cenové ponuky a porušilo tak zákon o verejnom obstarávaní.”

V texte TASR na sme.sk je aj link na danú reportáž TA3 (neviem od kedy), SITA sa o televízii ale nezmieni.

Pre “odľahčenie” – článok SITA aj s odvolávkou na sme.sk ako zdroj informácie (a nie na TA3) prebral v pondelok aj web TA3. V článku o ďalšom vývoji situácie, ktorý bola uverejnený v utorok, sa už SITA odvoláva na TA3.

HN vs. nadpisy

Hospodárskym novinám sa začiatkom týždňa nedarilo s nadpismi. Ako upozornil Čistič na Facebooku, netrafili sa pri “parafráze” blogu Krugmana:

“Euro do mesiaca skončí, tvrdí Krugman“, podnadpis: “Euro môže podľa držiteľa Nobelovej ceny Paula Krugmana skončiť do niekoľkých mesiacov.”

Ide o text ČTK, ktorý má napríklad na lidovky.cz už správny nadpis hovoriaci o niekoľkých mesiacoch.

Nevyšlo to ani pri správe s nadpisom “Európa stopne Aténam štyri miliardy eur“, ktorá už v podnadpise hovorí, že “Európa cez víkend pohrozila Grékom, že pre politickú neistotu v krajine im nepošle dohodnuté miliardy eur.”

Rozhodnúť sa, ako to s tým Gréckom Krugman myslel, nevedela v pondelok ani STV, ktorá v Správach uviedla:

Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:

Grécku hrozia opätovné voľby a odchod z eurozóny. Rokovania o širokej koalícii v krajine pokračujú bez úspechu. Ak by sa Gréci vrátili k drachme, americký nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu varuje, že euro čaká zánik možno už v júni. …

Vlado LICHVÁR, redaktor:

Grécky odchod z eurozóny by podľa najväčších skeptikov mohol znamenať koniec eura ako takého. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Paul Krugman, na svojom bloggu tvrdí, že euro môže skončiť už o niekoľko mesiacov.

redaktor /Citát: Paul Krugman, americký ekonóm/:

“Po návrate Grécka z eurozóny by nasledoval obrovský odliv peňazí z talianskych a španielskych bánk, pretože ľudia by sa snažili presunúť úspory do Nemecka.”

Ešte raz, celý blog Krugmana nájdete tu.

Zatajený Microsoft aj Hospodárske noviny

Sobotné Správy STV obsahovali aj reportáž o pokute daňového úradu pre zvolenského podnikateľa za to, že nepodal daňový výkaz, keďže to bolo možné iba cez operačný systém Windows, ktorý ale nevlastnil. Tému otvorili HN ešte minulú stredu (a mimo zive.sk sa jej už nikto nevenoval).

V článku HN sa píše, že “Daňový úrad vo Zvolene mu vyrubil päťtisícovú pokutu, pretože daňový výkaz poslal cez iný operačný systém, ako používa štát“, pokuta ale bola podľa všetkého (aj podľa HN) udelená za to, že výkaz nebol podaný, nie preto, že bol podaný cez Linux (keďže to vtedy ani nešlo).

V reportáži STV sa opakuje rovnaký argument, ako v HN, aj keď sa následne vyvracia:

Jana NOVOTŇÁKOVÁ, moderátorka:

Zvolenský podnikateľ dostal od Daňového úradu pokutu vo výške takmer 6000 eur. Poslal totiž daňový výkaz v inom operačnom programe ako používa úrad. Ten sa k jeho výkazu nedostal a v písomnej podobe ho neakceptoval.

Martina KVAČKAJOVÁ, redaktorka:

Zvolenský podnikateľ chcel poslať mesačný daňový výkaz cez aplikáciu Daňového úradu e-dane. Keďže používa iný operačný systém ako daňové úrady, nepodarilo sa mu to. Kúpiť si rovnaký špeciálne len na účel posielania mesačných výkazov odmieta. …

Martina KVAČKAJOVÁ, redaktorka:

Keďže sa podnikateľovi nepodarilo mesačný výkaz poslať elektronickou formou, žiadal o možnosť poslať ho písomne. Na tom sa podľa jeho slov s úradom dohodol. Daňový úrad napokon písomnú formu neakceptoval a pokutu nestiahol.

Zaujímavosť reportáže STV – názvy operačných systémov sú divákom zatajené.

Sobotné Správy STV neboli ani v iných príspevkov úplne bez chyby. V jednej bol pustený “záznam” vysielania z “7.6.2012″ (podľa reportáže malo asi byť 2010, keďže 7.6. tento rok zatiaľ nebolo), v inej zmenili Zuzane Wienk zamestnávateľa.

Pred pár týždňami som písal o tom, že Markíza bola veľmi rýchla pri vytváraní definitívnych záverov v prípade útoku v Břeclavi. Celá vec sa opäť o niečo skomplikovala, Markíza sa s vysvetľovaním ani tentokrát veľmi nebabrala.

V piatkových Televíznych novinách odzneli informácie o údajnom obrate v celej veci. Aj keď iba v pár vetách, autori opäť našli jednoznačné odpovede na komplikovanú situáciu:

Chlapec vyšiel s farbou von

Jaroslav ZÁPALA, moderátor:

Prípad útoku na chlapca z Břeclavi, ktorý postavil na nohy celé Česko a dokonca aj Slovensko, sa obrátil o 180 stupňov. 15-ročný Petr najskôr tvrdil, že kvôli jednej cigarete napadla trojica mužov. Po viac ako mesiaci vyšiel s farbou von a polícii povedal, že ho mohli napadnúť pre marihuanu, ktorú predával.

redaktorka:

Petra po útoku ľutovala celá krajina. Prišiel totiž o obličku. Najskôr tvrdil, že ho zastavila trojica mužov a chcela od neho cigaretu. Keď povedal, že ju nemá, zaútočili na neho. Teraz ale zmenil výpoveď. Vraj to mohla byť pomsta jedného z kupcov, ktorý nebol spokojný s kvalitou marihuany.

Markíza neuvádza zdroj informácie, s ktorou prišlo idnes.cz.

Väčší problém je, že chlapec a jeho matka sa vyjadrili, že on polícii nič také nepovedal. To nevylučuje, že polícia pracuje s takouto verziou, z jeho strany ale nemalo dôjsť k zmene výpovede, ako uvádza iDNES. iDNES sa v pôvodnej verzii článku odvoláva na jeden zdroj “blízky vyšetrovaniu”, postoj chlapca/matky v prvej verzii chýbal. Je vždy problematické, ak sa vypustí neoveriteľná informácia (z anonymného zdroja) a niekto k nej následne zaujme defenzívne stanovisko (poprie, že niečo mal spraviť) – spojenie sa už vytvorilo a škoda už vznikla, bez ohľadu na to, aká sa ukáže byť realita.

iDNES aktualizoval pôvodnú správu o 16:50, deník.cz uvádza čas publikovania článku s vyjadrením napadnutého o 17:11, ČT o 17:02 – do odvysielania na Markíze stále relatívne veľa času. Ak by aj tieto informácie do času vysielania neexistovali, podoba pôvodného textu na iDNES naznačovala, že obozretnosť bude určite namieste. To platí, než už ide o akýkoľvek prípad.

Ako to (ne)bolo s Gréckom

Vývoj v Grécku je momentálne pomerne chaotický a informácie o politickej situácii sa menia “z hodiny na hodinu”. Odhliadnuc od toho, vo štvrtok nastala situácia, ktorej možno stojí za to venovať pozornosť.

Grécku sa venoval Rádiožurnál SRo o 12:00 (.mp3), ktorý správu uviedol:

V Grécku pokračuje povolebné hľadanie koaličnej vlády. Keďže prvé dve najsilnejšie strany v snahe zostaviť kabinet neuspeli, na rade sú socialisti, ktorí v nedeľňajších voľbách skončili na treťom mieste. Ich líder Evangelos Venizelos v týchto chvíľach dostáva od prezidenta poverenie, aby sa do troch dní pokúsil získať v parlamente väčšinu. Viac povie Tibor Macák.

Rádiožurnál o 18:00 (.mp3) správu na tú istú tému uviedol rovnako, vlastne celá správa bola úplne totožná s tou poludňajšou – za 6 hodín tak podľa SRo nenastal žiaden posun. Správy STV o 19:00 uviedli vo štvrtok tému (spracovanú pomerne nekonkrétne) o Grécku tým, že Venizelosova šanca na zostavenie kabinetu je malá:

Janette ŠTEFÁNKOVÁ, moderátorka:

V Grécku pokračujú rokovania o zostavení novej vlády. Tentoraz sa o to pokúša šéf socialistov Evangelos Venizelos. Jeho strana PASOK skončila v nedeľných voľbách na treťom mieste. Šanca, že sa mu podarí zostaviť kabinet je však malá.

Žurnál na TA3, ktorý začína hodinu po Správach STV, už ale oznamoval, že “Gréci sa dohodli”:

Gréci sa dohodli

Zuzana ZÁVODSKÁ, moderátorka:

4 dni a 3 pokusy potrebovali grécki politici nato, aby sa dohodli na vytvorení koalície. Socialistovi Evangelosovi Venizelosovi sa do nej podarilo zlákať konzervatívcov z Novej demokracie, aj Demokratickú ľavicu. Trojlístok bude pri moci 2 roky a jeho hlavnou úlohou bude šetriť a dodržiavať úsporný plán naordinovaný Bruselom, dohoda má zatiaľ iba hrubé črty.

Alžbeta MAŤAŠOVSKÁ, redaktorka:

Kľúčom k vytvoreniu koalície bol kompromis, zatiaľ čo socialisti a konzervatívci podmieňovali vytvorenie koalície ďalším tvrdým šetrením, ostatné strany boli proti. Umiernená ľavica napokon súhlasila pod podmienkou, že vláda sa bude postupne od nadmerných úspor odkláňať. Základným cieľom prechodnej vlády má byť záchrana Grécka pred absolútnym ekonomickým kolapsom. Líder Demokratickej ľavice známej Demar najskôr so socialistami do vlády ísť odmietal, ochota robiť kompromisy ho ale presvedčila. Fotis Kuvelis sa teraz bude podľa vlastných slov snažiť o to, aby mali ciele novej vlády čo najväčšiu podporu v parlamente a to a v radoch strán, ktoré o ďalšom tvrdom šetrení nechcú ani počuť. Koalíciu sa teda Grékom podarí zostaviť pravdepodobne až na tretí krát, snaha nevyšla víťazným konzervatívcom ani krajnej ľavici. Úspech sa rysuje až socialistom, ktorí skončili vo voľbách ako tretí, práve Pasok pritom viní väčšina Grékov zato, že sa krajina ocitla na dne priepasti dlhovej krízy a bez medzinárodnej pomoci by zbankrotovala.

Zaujímavé, že na konci správy sa už hovorí o “pravdepodobnom” zostavení koalície, aj keď na začiatku ide o hotovú vec. Ako sa vedelo následne v piatok, dohoda sa nakoniec nenašla, už počas štvrtka prichádzali zmiešané signály o jej možnom ne/úspechu.

PS ku Grécku: sobotňajšia Pravda píše:

Scenár, že Grécko opustí eurozónu, sa spomína čoraz častejšie. O krachu Grécka je podľa prieskumu agentúry Bloomberg presvedčených až 57 percent svetových investorov. Viac ako polovica z nich sa takisto domnieva, že európske problémy predstavujú vysoké riziko pre celý svet.

O čom sú “svetoví investori” podľa Bloombergu presvedčení:

As Greece faces political paralysis and voters balk at austerity, 57 percent of the 1,253 investors, analysts and traders who are Bloomberg subscribers said at least one country will abandon the euro by year-end and 80 percent expected more pain for Europe’s bond markets. With a majority identifying a deterioration in Europe as a large threat to the world economy, respondents to the May 8 survey were increasingly worried Spain will default and less willing to buy French debt as Francois Hollande takes power. … In a sign of contagion, 47 percent said Spain is likely to default, the most since the survey started measuring this in June 2010 …

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

V stredajšom SME sa pozorovatelia zhodovali, že po voľbách vo Francúzsku “zmena smerovania v únii príde, ale nebudú to zásadné zmeny”, v pondelok sa analytici v HN zhodovali, že nová pravicová strana by mohla osloviť voličov. Analytici sa “zhodovali” aj v sobotných Správach STV, aj v Žurnáli na TA3. V polovici z týchto prípadov nebol citovaný ani jeden analytik, v jednom prípade “zhodu” zastupoval jeden. Ako sú na tom médiá pri prezentovaní “zhody” medzi analytikmi?

Na úvod – zhoda v niektorých otázkach môže medzi analytikmi naozaj existovať. Väčšinou pôjde o nekontroverzné záležitosti, ktoré sa do správ (z definície) dostanú menej pravidelne. Pri tých ostatných, ktoré sa mediálne riešia (policy otázky, zahraničné veci, kultúra, čokoľvek), väčšinou existuje niekoľko protichodných názorov na ktorúkoľvek vec, netreba pritom ani hľadať nejaké extrémne pozície, aby “nasilu” existovalo zdanie rôznosti.

Pozrel som sa na to, koľkokrát sa v novinách a hlavnom TV spravodajstve od januára 2011 vyskytlo spojenie “odborníci sa zhodujú”, “analytici sa zhodujú”, “väčšina analytikov/odborníkov sa zhoduje” a podobne. Nezahrnul som špecifické kategórie odborníkov ako (ekonómovia, politológovia, atď.), išlo mi konkrétne o status odborníka/analytika.

Celkovo som od 1.1.2011 do 7.5.2012 našiel 176 podobných formulácií, tematicky najväčšiu časť tvorí oblasť domácej ekonomiky a zdravotníctva (zo 43 prípadov sa v Pravde a HN spolu nachádzalo 35), na druhom mieste skončilo zahraničie (HN a Pravda spoločne 22 z 33), na treťom domáce udalosti (HN a Pravda 19 u 29).

Špecificky mnou hľadaná fráza sa vyskytovala oveľa menej v televíziách, ako v tlači (čo je pravdepodobne skôr jej slabinou, ako znakom relatívne väčšej kvality TV spravodajstva). Najviac zmienok dosiahla TA3, najpočetnejšie kategórie boli zahraničie (TA3) a domáce udalosti (Markíza).

“Víťazom” v používaní analytickej zhody sú Hospodárske noviny so 70 prípadmi (zo 176 celkovo). Najpočetnejšou kategóriou pre HN aj Pravdu je domáca ekonomika, pre SME to je zahraničie.

Aj bez úplne presného vyčíslenia – minimálne pri polovici výskytov nasledovala v prípade použitia spojenia “analytici sa zhodujú” citácia jediného konkrétneho človeka, prípade vôbec nikoho.

Poznámka na záver – ak sa aj po oslovení viacerých expertov dostanem stále k rovnakému názoru, nedostatok môže byť aj v tom, koho oslovujem. Preto si tiež pozrite, kto boli najcitovanejší analytici 2011.

Also in the news

• Sobotné Správy STV okrem iného uviedli:

Primátorom britskej metropoly Londýn zostáva aj naďalej Boris Johnson. V druhom kole priamej voľby tesne porazil kandidáta labouristov Kena Livingstona. Excentrický Johnson tak zostane na čele hostiteľského mesta nachádzajúcich olympijských hier ďalšie 4 roky. Hlasovanie poznačila nízka ani nie 40% účasť.

Voľby starostu/primátora Londýna žiadne druhé kolo nemali, aspoň v štandardnom chápaní “kola”. V Londýne sa volilo prostredníctvom tzv. doplnkového hlasovania, ktoré vysvetľuje napríklad Guardian – v zásade každý hlasujúci okrem svojej hlavnej voľby (prvej preferencie) na lístku označuje aj druhú preferenciu. Ak kandidát nemá viac ako 50 % hlasov z prvých preferencií,  všetci okrem prvých dvoch kandidátov sa vyškrtnú a spočítavajú sa druhé preferencie. Vyhráva kto má najviac hlasov.

• Pondelkový Žurnál na TA3 zhrnul plány nového francúzskeho prezidenta:

Hollande má vo svojich plánoch jasno, Francúzsko chce do roku 2017 zbaviť štátneho dlhu. Chce to dosiahnuť zvýšením daní najmä bohatým, Francúzov s ročným príjmom nad milión eur navrhuje zdaniť 75 %. Hollande chce financovať programy v oblasti školstva a vytvárania nových pracovných miest. Sľubuje aj podporu malých podnikateľov, tvrdí, že v čase krízy je potrebné obmedziť ekonomickú migráciu. Zaujímavosťou je aj to, že skresať o 30 % chce aj svoj prezidentský plat.

Nulový “štátny dlh” do piatich rokov by nesľúbil snáď ani Hollande, keďže ten chce nulový deficit.

• (Tip od Tibora Blažka) Koľko máme bilboardov? SME síce v nadpise hovorí, že “najviac bilboardov je na Slovensku”, v texte sa ale píše: “Tento pocit nepodloží nijaká oficiálna štatistika.” Pôvod tvrdenia z nadpisu v celkom článku nie je, v diskusii pod článkom sa nájde aj odhad počtu bilboardov u nás a okolitých krajinách (Slovensko ich najviac nemá), bohužiaľ bez zdroja.

• Nech si hovoria čo chcú

V nedeľu sa v Správach STV venovali aj rozprave k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne druhému pilieru. STV odvysielala názor vlády, opozície a diváka nechala, nech si myslí, čo len chce:

… Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka:

Búrlivé reakcie opozičných poslancov vyvolalo dedenie úspor v 2. pilieri.

Robert FICO, predseda vlády SR /Smer-SD/:

Pán poslanec Kaník, myslíte si a teraz sa v dobrom pýtam, myslíte si, že slovenskí slovenská verejnosť, teda ľudia, ktorí majú peniaze v 2. pilieri vedia, kedy tieto peniaze sa dedia a kedy sa nededia? Neexistuje. Vedia títo ľudia napríklad to, že tieto peniaze sa dedia len dovtedy, pokiaľ nie je vyplatená prvá suma z 2. piliera? Nevedia to.

Ľudovít KANÍK, poslanec NR SR /SDKÚ-DS/:

O tom dedení naozaj nemáte absolútne správne informácie.

Rita FLEISCHMANOVÁ, redaktorka:

A reč bola opäť aj o garanciách.

Jozef MIHÁL, poslanec NR SR /SaS/:

Je čudné, že ak samotný premiér nevie, že ak on sám nastaví garancie na báze 6 mesačného porovnávania a to vo všetkých fondoch, takýto výnos je potom samozrejme nižší ako inflácia. A je to vinou zlého zákona, ktorý prijala 1. vláda Roberta Fica.

Robert FICO, predseda vlády SR /Smer-SD/:

Jasné. To už poznáme. Lebo Fico, lebo Smer, lebo medveď. To je v poriadku. My sme na toto naučení. …

Ak už aj nie pri garanciách, aspoň pri dedení by nemal byť pre Správy STV problém zistiť, ako to naozaj je.

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Vo štvrtok dostala SIS nového riaditeľa, R. Fico po vymenovaní hovoril aj o tom, ako sa (ne)zmení kontrola tajnej služby v najbližšom období. Všetky televízie Fica interpretovali v zásade rovnako, ani SITA nevybočila z radu. Hospodárske noviny dali Ficov výrok do kontextu, ktorý nebol úplne zlý, “iba” mal tvrdiť niečo, čo tak celkom nepovedal.

TA3:

René MEDZIHRADSKÝ, redaktor:
Po kauzách ako Gorila a odpočúvanie novinárov chce vláda pracovať aj na lepšej kontrole tajných služieb. V súčasnosti majú túto právomoc iba parlamentné výbory, Robert Fico nateraz odmieta, aby táto kontrolná funkcia prešla na samostatnú nezávislú inštitúciu, o ktorej sa u nás už dlhšie diskutuje.

Robert FICO, predseda vlády SR /Smer-SD/ :
Zatiaľ to ja nemám v agende, ale pokiaľ minister vnútra alebo niektorí iní ministri s takouto agendou prídu môžme o tom hovoriť. Ale toto momentálne nie je priorita pre mňa.

Markíza:

Silvia KRPELANOVÁ, redaktorka:
Podľa analytika od Valka nemáme veľa čakať, maximálne personálne zmeny. A SIS-ku podľa neho treba začať poriadne kontrolovať zvonka, lebo súčasná kontrola cez parlamentný výbor je vraj iba formalitou.

Milan ŽITNÝ, bezpečnostný analytik /telefonuje/ :
Odborná malá efektívna inštitúcia zvonku sa dá prevziať vhodný model.

Robert FICO, premiér /Smer-SD/ :
Zatiaľ to ja nemám v agende, ale pokiaľ minister vnútra alebo niektorý minister s takouto agendou prídu, môžme o tom hovoriť. Ale toto momentálne nie je priorita pre mňa.

STV:

Pavol KALINSKÝ, redaktor:
Výrazný vplyv na kontrolu SIS má v súčasnosti parlamentný výbor na jej kontrolu. V zahraničí je bežné, že kontrola je prenesená aj mimo poslancov.

Robert FICO, predseda vlády SR, /Smer-SD/ :
Zatiaľ to ja nemám v agende, ale pokiaľ minister vnútra, alebo niektorý minister s takouto agendou príde, môžme o tom hovoriť. Ale toto momentálne nie je priorita pre mňa.

Podobne aj SITA:

Na otázku, či by mal činnosť tajnej služby kontrolovať nový orgán nezávislý od vlády a Národnej rady (NR) SR, konštatoval, že osobitný parlamentný výbor má v tomto smere pomerne významné právomoci, ktoré na to postačujú. “Je to štandardný spôsob kontroly. Pokiaľ minister vnútra alebo niektorý iný minister s takouto agendou prídu, môžeme o tom hovoriť, ale toto momentálne pre mňa nie je priorita,” podčiarkol.

Alebo Slovenský rozhlas:

Podľa premiéra je bežné, že tajné služby v Európskej únii kontrolujú príslušné parlamentné výbory. Návrhu na nezávislú inštitúciu sa však nebráni. Robert Fico: „Výbor NR SR na kontrolu SIS má pomerne významné právomoci a myslím si, že postačujú na kontrolu SIS. Zatiaľ to ja nemám v agende, ale pokiaľ minister vnútra alebo niektorý minister s takouto agendou prídu, môžeme o tom hovoriť. Ale toto momentálne nie je pre mňa priorita.“

Iba Hospodárske noviny to zobrali “alternatívne” a výrok o “agende” dali do iného kontextu:

Nový šéf SIS svoje priority zhrnul do vety, že služba pod jeho vedením nebude informácie „zatajovať, ale utajovať“. Za cieľ si kladie väčšiu transparentnosť. Verí, že sa znásobia právomoci príslušného kontrolného výboru parlamentu. „Zatiaľ to nemám v agende,“ odkázal mu včera Fico.

Môže síce ísť o “detail” (a pri troche fantázie sa dá povedať, že Fico nechce ani to posilnenie parlamentnej kontroly, nielen mimoparlamentnej), ale o dôležitý detail v (mediálnej) sledovanej policy oblasti; a každý zlý detail robí noviny menej dôveryhodné. O to viac, že o niečo menšia dezinterpretácia sa HN podarila aj vo štvrtok (viď nižšie), hoci sa noviny (aspoň online) opravili.

Koľko sa ne/ušetrí na liekoch

Spoločnosť TNS vydala nedávno výsledky internetového prieskumu (na vzorke 500 kusov), podľa ktorého:

Od začiatku platnosti nového systému realizovala nákupy liekov výrazná väčšina (86%) respondentov, ktorí dlhodobo a pravidelne užívajú lieky na predpis.

Napriek možnosti zmeny, lieky na predpis kupujeme stále po starom. Viac ako tri štvrtiny (78%) si v lekárni vybrali ten istý liek, aký užívali pred zmenou systému predpisovania, lebo im ho odporučil ich lekár. Desatina (9%) si vybrala iný liek, no rovnako išlo o prípravok, ktorý im odporučil ich lekár. Pre lacnejší variant lieku sa pri jeho nákupe rozhodla necelá desatina (7%) respondentov, častejšie ženy. …

Tento prieskum sa stihol objaviť koncom apríla v HN,  v stredu aj v Pravde. Pravda síce v nadpise článku hovorí, že “pacienti na doplatkoch za lieky neušetria“, ministerstvo v texte hovorí, že aj pri tomto “výkone”, ktorý nameral prieskum, “pacienti ušetria na doplatkoch maximálne 10 miliónov eur ročne.” Čo môžno nie je pri porovnaní s pôvodnými očakávaniami veľa, “nič” to ale tiež nebude.

Okrem otázky o tom, nakoľko je takýto prieskum valídny (cieľovaný na populáciu 15-65, pričom spotreba liekov bude s veľkou pravdepodobnosťou rásť s vekom, a ľudí 65 a viac ročných bolo na konci roku 2010 cez 672 tisíc …), je tu ešte otázka, či sú vlastne “namerané” čísla dobré alebo zlé. Očakávať, že po troch mesiacoch prejde veľká časť ľudí na úplne iný systém by asi (aj vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré Pravda v texte vymenúva) nebol úplne najlepší prístup (a ako to robilo ministerstvo za Uhliarika, malo za to byť kritizované).

Lepšie neskoro ako nikdy

Štvrtkové HN obsahovali okrem iného aj text s nadpisom “Znížme minimálnu mzdu“, v online verzii text uvádzal:

Šéf inštitútu zamestnanosti Michal Páleník: Treba znížiť minimálnu mzdu

Páleník v rozhovore nič také nepovedal, práve naopak: “Nemyslím si, že na Slovensku je reálne znížiť minimálnu mzdu. Predsa len tu máme sociálne zabezpečenie.“ Momentálne sa už článok v online verzii volá:

Šéf inštitútu zamestnanosti Michal Pálenik: Treba využiť výhody eurozóny

Lepšia (samo)oprava neskôr, ako nikdy (aj keď bez vysvetlenia).

Prepad týždňa

Správa o tom, že BMW nakoniec na Slovensko (pravdepodobne) nepríde, skončila 2. mája v Televíznych novinách na Markíze na 23. mieste (podľa NEWTON Media). 29. apríla, kedy sa Markíze “podarilo exkluzívne zistiť, že Slovensko má šancu na štvrtú automobilku“, bola táto správa prvá v poradí.

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

V pondelok 30. apríla sa na titulke tlačenej Pravdy objavilo ospravedlnenie (online o pár dní skôr) Mojmírovi Mamojkovi za článok z 22.11.2007. Od publikovania pôvodného textu po ospravedlnenie uplynulo približne štyri a pol roka – táto doba je pri porovnaní s inými prípadmi ešte podpriemerná.

Zameral som sa na podobné ospravedlnenia od roku 2005 po máj 2012. V SME, Pravde a Plus 1 dni som ich cez NEWTON Media našiel spolu 30. V niektorých prípadoch to znamenalo, že s jedným rozsudkom bolo zároveň publikovaných aj viacero ospravedlnení za texty publikované v rôznych termínoch, ale týkajúce sa tej istej veci.

Celkový priemer za všetky tri denníky je 2184 dní (5,98 rokov) od publikovanie pôvodného textu po uverejnenie ospravedlnenia. Maximum dosiahlo SME s ospravedlnením po 4197 dňoch za tento článok.

V Hospodárskych novinách som žiadne ospravedlnenie odkazovaného typu nenašiel, prípadne rád doplním.

Priemer nevyjadruje ne/kvalitu jednotlivých rozhodnutí, iba čas, za ktorý sa došlo k záveru, že noviny sa majú ospravedlniť. Priemerné číslo bohužiaľ nemôže zahŕňať tie spory, ktoré sa neskončili ospravedlnením, ale naopak výhrou pre daný denník, keďže takéto prípady sa podobným spôsobom neoznamujú. Nepočíta pochopiteľne ani s tým, čo sa nepodarilo nájsť.

Also in the news

• podľa nedeľných Televíznych novín na Markíze sa stávame čím ďalej tým viac závislými od komunistickej Číny:

Karol FARKAŠOVSKÝ, moderátor:

Slovensko začína byť znova závislé od komunistickej vlády, tentoraz od tej v Pekingu. Čína je novou hospodárskou superveľmocou, a už celkom neplatí, že odtiaľ iba dovážame spotrebný tovar. Čím ďalej tým viac pre Číňanov aj my sami vyrábame. Premiér Fico sa prihlásil už aj o ich peniaze. S čínskym premiérom sa stretol vo Varšave a my sme boli pri tom.

V reportáži neodznelo ako veľmi “závislí” od Číny sme (teda okrem toho, že bratislavský Volkswagen tam vlani vyviezol pätinu produkcie), tak pre poriadok – vývoz do Číny tvoril minulý rok 2,6 % z celkového vývozu (za ostatných 5 rokov maximum), saldo dosiahlo mínus 1 744,0 mil. eur. Dovoz tvoril 6 % z celku. Závislosti na Číne sa aspoň z hľadiska vývozu zatiaľ príliš báť nemusíme.

• V HN sa minulý týždeň “vysporiadali” s návrhom nového EU rozpočtu zbierkou he said, she said citátov:

Rozpočet počíta napríklad s vyššími výdavkami na investičné projekty či vzdelávanie. Slovensko by preto podľa analytičky portálu Euroactiv Zuzany Tučekovej mohlo z neho profitovať. Analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Barta však varuje, že od európskych peňazí netreba čakať žiadne zázraky. „Peniaze končia často neefektívne. Príkladom je Grécko s veľkými investíciami, ktoré však zvýšenie konkurencieschopnosti nepriniesli.“ … Podľa hlavného analytika Tatra banky Roberta Pregu však ide vždy len o krátkodobú injekciu, ktorá ekonomike dlhodobo nepomôže. „Dlhodobo udržateľný rast môžu štáty dosiahnuť len reformami, ako napríklad reforma sociálneho systému, ale najmä podporami podnikateľského prostredia. Najmä súkromný sektor tvorí v ekonomike nové pracovné miesta.“ Podľa Bartu tak nakoniec takéto stimuly môžu pôsobiť kontraproduktívne.

Ak by niekto z neekonomických novín hľadal vyčíslené modely prínosov eurofondov (”európskych peňazí”), nájde ich napríklad od strany 248 v tejto správe EK (.pdf, veľmi veľké). Ak by sme rovno neverili publikácii EK, je tu ešte aj čerstvý paper (pozor, podporený z ESF) z Corvinus University of Budapest, kde sú tiež vyčíslené dopady a podľa ktorého:

Some of the gains are due to short-run demand effects, in the form, for example, of a temporary boost to construction. However, around half of the increase in GDP is attributable to supply-side effects, which are important to sustain higher growth rates over long-term. These take the form of increases in physical and human capital and R&D, which serve to push productivity and growth potential.

To sa pochopiteľne špecificky mení od krajiny ku krajine. Kritika čohokoľvek určite nie je zlá, konkrétna a niečim podložená kritika je ale ešte lepšia. (Kritický pohľad na príklad projektov z BB regiónu nájdete tu (.pdf)).

Prepisy vysielania pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Vydanie mesačníka Stratégie z 26. marca obsahovalo aj dve krátke správy, ktoré neboli tak celkom v poriadku. Obe boli do istej miery doslovne prebraté z mediálne.sk bez toho, aby bol uvedený ich zdroj, jedna obsahovala aj prebratú fotku. Otázka na víkend – kedy je takéto preberanie obsahu problém a kedy by to mohlo byť akceptovateľné?

V Stratégiách sa jednalo o krátke správy (v rubrike “Správy”) o Halle Barry a Deichmanne, a konci Burger Kingu na Slovensku. Mediálne o prvej záležitosti písalo tu (zdroj informácií bola tlačová správa Deichmannu (.pdf)), o druhej tu (odtiaľ pochádza prebratá fotka).

Porovnanie správ o Deichmanne. Stratégie:

Oscarová herečka sa stala tvárou novej kolekcie maloobchodného predajcu obuvi Deichmann. Pod názvom „5th Avenue Collection by Halle Berry” sa začala od 5. marca predávať v 21 európskych krajinách. Herečka podporila uvedenie kolekcie na trh aj osobnou účasťou v jednej z berlínskych predajní. Kolekciu tvorí 40 ženských letných modelov v priaznivej cenovej kategórii. Reklamný spot s herečkou sa natáčal v Berlíne pod vedením režiséra Michaela Haussmana. Slovenskí diváci ju v spote môžu vidieť od 16. marca. „Halle Berry ako herečka perfektne reprezentuje rozmanitosť našej módy a vždy pôsobí dôveryhodne. Je módnou ikonou každého štýlu a táto skutočnosť je perfektne vystihnutá v televíznom spote a na fotografiách, ktoré sme s ňou produkovali,” uviedol v Berlíne pri spustení predaja Heinrich Deichmann. Deichmann nespolupracuje na novej kolekcii s medzinárodne známou hviezdou prvýkrát. V uplynulých rokoch uviedol kolekcie, ktorých tvárami boli napríklad Pussycat Dolls, Sugababes a modelka Cindy Crawford.

Mediálne:

Deichmann Maloobchodný predajca obuvi Deichmann uviedol na trh novú kolekciu, ktorej tvárou sa stala oscarová herečka Halle Berry.

Pod názvom „5th Avenue Collection by Halle Berry“ sa začala od 5. marca predávať v 21 európskych krajinách. Herečka podporila uvedenie kolekcie na trh aj osobnou účasťou v jednej z berlínskych predajní.

Kolekcia je poskladaná zo 40 ženských letných modelov v priaznivej cenovej kategórii. Reklamný spot s herečkou sa natáčal v Berlíne pod vedením režiséra Michaela Haussmana. Pomocou neho začne od 16. marca propagovať vlastnú kolekciu aj v slovenských televíziách.

„Halle Berry ako herečka perfektne reprezentuje rozmanitosť našej módy a vždy pôsobí dôveryhodne. Je módnou ikonou každého štýlu a táto skutočnosť je perfektne vystihnutá v televíznom spote a na fotografiách, ktoré sme s ňou produkovali,“ uviedol v Berlíne pri spustení predaja Heinrich Deichmann.

Deichmann nespolupracuje na novej kolekcii s medzinárodne známou hviezdou prvýkrát. V uplynulých rokoch uviedol kolekcie, ktorých tvárami boli napríklad Pussycat Dolls, Sugababes a modelka Cindy Crawford.

Daniel Köppl, šéfredaktor Stratégií, mi k tomu napísal, že celú vec interne riešil a “autor uvedených textov bol potrestaný podľa interných pravidiel“. S mojou interpretáciou celej veci (prebratie cudzieho obsahu bez uvedenia zdroja) až na použitie fotografie nie úplne súhlasil.

Podľa neho je “trochu zvláštne riešiť otázku autorstva text v prípade, kedy sa jedná iba o preštylizovanie tlačovej správy bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V tomto prípade vôbec nerozumiem prečo sa tu baviť o nejakom autorstve. Pokiaľ by uvedený text obsahoval akúkoľvek pridanú hodnotu nad rámec tlačovej správy, tak uznávam, že je to vec, ktorú stojí za to riešiť, ale v tomto prípade je to podľa môjho názoru strata času“.

Ku druhému prípadu (Burger King) Köppl uznal, že autor buď mal citovať zdroj, odkiaľ informáciu vzal alebo ju mal preformulovať s využitím viacerých zdrojov. “Už len preto, že viacmenej podobné texty vrátane niektorých identických viet, napríklad “značka rýchleho občerstvenia na trhu nevydržala ani dva roky“ nájdete aj v iných médiách (aktuálne.sk, retazce.sk, tlačová správa OC Žilina…). Opäť sa ale jedná o pel-mel, kedy sa medzi sebou jednotlivé médiá inšpirujú/opisujú.”

Vzájomná inšpirácia/preberanie informácií podľa neho sú dnes v médiách úplne bežné, “riešenie” podobnej záležitosti (z mojej strany) by malo zmysel vtedy, ak by šlo o unikátnu správu, ktorá by bola čisto prácou redakcie.

Šéfredaktor Mediálne Tomáš Czwitkovics mi k tomu napísal, že “aj ked nešlo o prvý prípad, v Stratégiách sa zmenilo personálne obsadenie a vysvetlenie súčasného šéfredaktora považujem za korektné.”

Niekoľko poznámok k podobným záležitostiam, o ktorých si myslím má cenu rozmýšľať – je jasné, že väčšina správ je niečím/ niekým inšpirovaná, resp. má iný zdroj, ako je pátranie redakcie. To samotné by ešte pravdepodobne nemalo slúžiť ako kritérium na uvedenie alebo neuvedenie zdroja, ak danú informáciu preberám od niekoho iného (a nie rovno od zdroja). Podľa štúdie z roku 2008 (.pdf; o PR od strany 17) to napríklad v prípade britskej tlače vyzeralo nasledovne:

Section 2 shows that the content of domestic news stories in our quality media is heavily dependent on ‘pre-packaged news’ – whether from PR material or from wire services (there is, obviously a difference between these two kinds of sources, although, we suggest, not as much as is sometimes supposed). Overall, our research suggests that 60% of press articles and 34% of broadcast stories come wholly or mainly from one of these ‘pre-packaged’ sources.

Since our analysis of the influence of PR is based only on those verifiable instances where we could find PR source material, it is almost certainly an underestimate. Nevertheless, our findings suggest that public relations often does much more than merely set the agenda: we found that 19% of newspaper stories and 17% of broadcast stories were verifiably derived mainly or wholly from PR material, while less than half the stories we looked at appeared to be entirely independent of traceable PR.

Pochopiteľne, niekedy je problém zistiť, kto je úplne primárnym zdrojom informácie, ak sa ale niekým/ niečím konkrétnym inšpirujem, mal by byť môj zdroj uvedený. O to viac to platí, keď okrem inšpirovania sa konkrétnou témou dochádza k preberaniu celých viet …

Je preformulovanie tlačovej správy kreatívnym procesom, na ktorého zdroj by sa malo odkazovať? Tu asi záleží, čo sa s danou tlačovou správou konkrétne spraví. Vklad autorky bol v tomto prípade minimálne v tom, že 1. ju považovala za podstatnú na spracovanie/uverejnenie, 2. vybrala z nej nejaké subjektívne relevantné informácie, 3. preformulovala ich (do určitej miery) z PR jazyka; (niekedy je aj 4. – pridaný kontext pre správu).

Also in the news

• štvrtkové SME písalo tiež o “úspechoch” ruských hackerov:

Vo výrobe počítačov, vývoji programov, automobilov či šikovných robotov nepatrí Rusko medzi svetové veľmoci. V jednej z moderných „profesií“ patrí medzi svetovú špičku.

Ruskí hackeri patria medzi najznámejších v kriminálnom svete a ich príjmy bývajú ohromné. V minulom roku zarobili vďaka svojim schopnostiam 4,5 miliardy dolárov. To predstavuje tretinu zárobkov počítačových kriminálnikov.

Ruskí hackeri však nie sú vždy úplne ruskí. Denník Vedomosti, ktorý sa odvoláva na výsledky vyšetrovania ruskej spoločnosti Group IB zaoberajúcej sa kybernetickou kriminalitou, tvrdí, že takíto hackeri operujú nielen z ruského územia, ale aj zo zahraničia.

Je ich dokonca tak veľa, že hneď po hackeroch z anglosaských krajín, ktorí kontrolujú zhruba štyridsať percent „trhu“, tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu. …

Ruskí hackeri nie sú vždy ruskí najmä preto, že Group IB vo svojej správe rozlišuje (celá v .pdf tu)”global Russian speaking component” a “Russian national cybercrime”. Kým rusky hovoriaci hackeri “zarobili” uvedených 4,5 miliardy dolárov, hackeri v Rusku zarobili 2,3 miliardy (z celosvetových 12,5 miliárd).

• Tento týždeň písali o závode KIA v Kórei Pravda, Plus 1 deň, aj HN (viackrát). Síce už nie v online verzii, ale Pravda ako jediná v printe uviedla, že cestu hradila Kia Motors Slovakia.

Marek Švehla z českého Respektu popisuje prístup tamojších médií ku nedávnemu prípadu brutálneho útoku v Břeclavi, pri ktorom mali mladíka napadnúť podľa jeho vyjadrenia traja Rómovia. Zo serióznych slovenských médií sa tejto téme opakovane venovala iba Markíza, tá si urobila v celej veci pomerne rýchlo jasno.

Markíza si záležitosť všimla 18. apríla, kedy hovorila o pripravovanom pochode v meste:

Pochod za dobitého chlapca

Miriam KALISOVÁ, moderátorka:

Moravské mesto Břeclav je na nohách. Niekto tam napadol a takmer na smrť dobil mladého chlapca. Hovorí sa o miestnych Rómoch, ktorým vraj nechcel dať cigaretu. Ľudia sa boja a zároveň búria. Už v nedeľu chcú zorganizovať protestný pochod.

Jakub LACA, redaktor:

O brutálnom útoku na 15-ročného chlapca už vie každý obyvateľ Břeclavi. Ľudia sa boja, čo bude, pretože v uliciach hrozia násilnosti, ktoré môžu vzniknúť po masových demonštráciách. Na sociálnych sieťach sa k pochodu hlási už viac ako 2 tisíc ľudí a stále ich pribúda. …

Jakub LACA, redaktor:

Mladý športovec po údajnom napadnutí Rómami prišiel o obličku a má poškodenú aj pečeň. So športom tak navždy skončil. …

Jakub LACA, redaktor:

Útočníci stále unikajú pred spravodlivosťou. Polícia dokonca nepozná ani ich približný popis. Jakub Laca, televízia Markíza.

22. apríla Markíza stratila pochybnosti o páchateľoch, otázny ostal už iba motív:

Pochod radikálov aj občanov

Marianna ĎURIANOVÁ, moderátorka:

Tisíce ľudí vyhnal do ulíc moravskej Břeclavi pochod za väčšiu bezpečnosť, traja Rómovia tam pred týždňom brutálne dobili 15-ročného chlapca, ten po bitke prišiel o obličku a to vraj preto, že nemal pri sebe cigarety. Miestni Rómovia však tvrdia, že útočníci boli zo Slovenska.

Michal HEČKO, redaktor:

Na protestný pochod prišlo asi dve tisíc ľudí, aj keď ho organizovali extrémisti z Dělnickej mládeže, väčšina zúčastnených boli obyvatelia Břeclavi a tí vedeli, koho sa chcú na situácii v meste pýtať. Po pochode sa dav zmenšil pred miestnou radnicou, chceli počuť starostu. No ten nemal mikrofón a nemohol hovoriť priamo k ľuďom. …

Michal HEČKO, redaktor:

A demonštrujúci poslúchli, ešte sa chvíľu s políciou v uličkách dohadovali, no okolo 16.hodiny sa všetci bez konfliktov rozišli. Na pochod prišla aj matka 15-ročného chlapca, ktorého tu presne pred týždňov dobili traja Rómovia. A priniesla optimistickú správu.

matka zbitého chlapca:

Peťa sa má , alebo je jeho zdravotný stav lepší, a už začal jesť, začal chodiť sám, takže sa to zlepšuje.

Michal HEČKO, redaktor:

Jeden z rómskych podnikateľov v meste tento týždeň vyhlásil, že chlapca vraj zbili Rómovia zo Slovenska. Túto informáciu však zatiaľ nikto nepotvrdil. Polícia po páchateľoch brutálnej bitky stále bezvýsledne pátra. Z Břeclavi Michal Hečko, televízia Markíza.

Problém je v tom, že zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil ani informácie obete o útočníkoch – svedkovia neexistujú, polícia zatiaľ nikoho nechytila… Z prvého vyjadrenia matky obete, že malo ísť o troch Rómov (”Jsem mu vzápětí volala a říkal, že byl napadenej třemi romskými občany…“; Krimi Plus, Prima Family, 16.4.), neskôr ostalo vyjadrenie: “Jednoho Roma on viděl, kdo byli ty další dva, to je otázka” (Události, ČT1, 18.4.). Ak teda Markíza chcela informovať aspoň v rámci jej vlastných štandardov, mala sa držať nevyhnutných “údajne” alebo “vraj”, aj keď spraviť by sa dalo nepochybne viac. Okrem verzie, že malo ísť o slovenských Rómov existuje aj verzia, že o Rómov nemuselo ísť vôbec.

“Príklad Břeclav” sa už v Markíze šíri aj ďalej. Naposledy 24. apríla:

Bitka kvôli cigarete

Martina ŠIMKOVIČOVÁ, moderátorka:

Takmer na vlas podobná situácia ako v českej Břeclavi sa a zopakovala aj u nás v Plaveckom Štvrtku na Záhorí. Rómski spoluobčania tam zbili staršieho vodiča autobusu v službe. Zlomili mu ruku a spôsobili viaceré zranenia. Dôvod? Vraj im nechcel dať cigaretu. …

Z denníkov sa väčším materiálom téme venovalo iba SME, webové portály preberali správy z agentúry.

O úpadku mravnosti

Podľa pondelkovej Pravdy “mravnosť nadovšetko pre dnešné deti neplatí“. Autorka v texte argumentuje policajnými štatistikami:

Znásilnenia či sexuálneho zneužívania sa čoraz viac dopúšťajú aj mladí páchatelia. Kým v roku 2010 sa mravnostnej kriminality dopustilo podľa policajných štatistík 140 mladistvých a 21 maloletých, vlani to už bolo 294 mladistvých a 28 maloletých páchateľov. Podľa odborníčok za stúpajúcou kriminalitou mladých ľudí je, že nemajú jasné hranice medzi tým, čo sa smie a čo nie, ale aj to, že rodičia trávia viac času v práci a deťom sa venujú menej. Nefunguje ani systém voľnočasových aktivít. …

Čísla pochádzajú z ministerstva vnútra (pre rok 2011 uvádzajú o 10 viac v kategórii maloletých ako píše Pravda), vyjadrujú počty z “údajov o trestných činoch”. Problém ale je, že na základe dvoch rokov sa nedá povedať nič o trende, ktorý celý text naznačuje (nechajme stranou, že iba z porovnania jednoduchých absolútnych čísel sa nedá hovoriť o tom, že “čoraz častejšie” sa niečo deje).

Ak sa pozrieme na čísla od roku 2008, rok 2011 vyzerá skôr ako outlier, aj keď k rastu došlo vo všetkých uvedených kategóriách. Rovnako platí, že aj štyri časové údaje sú pomerne dosť málo na konštatovanie niečoho dlhodobého. Ak na chvíľu zavrhneme verziu, že ide o náhly deficit mravnosti v populácii mladistvých a maloletých, zaujímavé by bolo zistiť, či je za nárastom nejaký špecifický dôvod.

Also in the news

• poznámka na konci pondelkového článku v Pravde o odchode redaktorov z STV by si, ak je na nej niečo pravdy, určite zaslúžila aj viac priestoru, ako len poslednú vetu: “Tvrdí, že odchody nie sú vynútené. Hlasnejšie sa však začína hovoriť o tom, že niektoré príspevky redaktorov pripravené pred voľbami nikdy neboli odvysielané”
• mať exkluzívny prieskum o postojoch k rovnej dani je užitočné, dobré by tiež bolo, ak by (nielen) HN nabudúce tiež zverejnili aj na akej vzorke bol vykonaný a kedy (okrem ďalších užitočných informácií)

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Markíza vo štvrtok strašila neexistujúcim zdražovaním nafty (ktoré malo nastať od roku 2020) spôsobeným (ne)zavedením novej uhlíkovej dane. V piatok sa televízia opravila, správne informácie ale mala vo štvrtok napríklad aj TV JOJ. Otázka na víkend – dokazujú štatistiky triezvenie Slovákov v ostatných rokoch?

Štvrtkové TN na Markíze varovali (už aj vopred na Facebooku) v prvej reportáži (podľa NEWTON Media), že sa chystá “veľké zdražovanie na pumpách”. V reportáži odznelo:

Jaroslav ZÁPALA, moderátor:

Motoristi, pozor. Politici sa postarali o ďalšie veľké zdražovanie na pumpách. Poslanci Európskeho parlamentu dnes odklepli zvýšenie daní, najviac ho pocítia tí, ktorí tankujú naftu. Jej koncová cena na Slovensku by mala stúpnuť o desiatky centov. Zdražovanie o niekoľko rokov čaká aj benzín a iné druhy palív.

Tomáš VELECKÝ, redaktor:

Benzín, nafta, LPG. Rozdiely v zdaňovaní rôznych typov paliva zaniknú. Europarlament popoludní schválil novelu smernice o minimálnej spotrebnej dani. Ta sa bude skladať z dvoch častí.

Tomáš NOVOTNÝ, analytik Natankuj.sk:

Prvá bude závisieť od množstva vyprodukovaného CO2, danou pohonnou látkou alebo daným energetickým nosičom a druhá časť bude založená na množstve energie, ktorú tento energetický nosič dokáže vyprodukovať.

Tomáš VELECKÝ, redaktor:

A ceny motorových palív pôjdu nahor. My sme sa pozreli, ako sa nová daň odrazí v cene jedného litra nafty. Dnes cena samotnej komodity tvorí viac ako polovicu koncovej ceny na pumpách. Zvyšok sú dane. Po ich zvýšení sa bude to isté množstvo nafty zdaňovať o 23 centov drahšie. Automaticky tak stúpne aj základ, z ktorého sa počíta DPH. Výsledok? Cena nafty stúpne nakoniec o 27 centov. Automaticky tak zdražie aj benzín. Slovensko bude musieť teraz upraviť svoje zákony tak, aby vyhovovali novej smernici. …

V skutočnosti schválenie “hrozilo”, ale neprešlo v takej podobe, ako to navrhovala Komisia – ceny nafty sa tak z týchto dôvodov meniť nemali. V piatkových TN Markíza svoju chybu napravila (správa bola podľa NEWTON Media piata v poradí):

Karol FARKAŠOVSKÝ, moderátor:

Ak si myslíte, že dane platia iba tí, ktorí pracujú, ste na omyle. Z troch štvrtín ich platíme nie z výplat, ale pri nakupovaní. Popri DPH sú to rôzne spotrebné dane a práve niektoré z nich by mali stúpnuť. Tak to aspoň vyzeralo pred hlasovaním europoslancov v Štrasburgu.

Tomáš VELECKÝ, redaktor:

Včera sme nesprávne informovali, že europoslanci zjednotili spotrebnú daň z motorových palív. Nie je to tak. Na poslednú chvíľu vypustili naftu.

Philippe LAMBERTS, europoslanec za Zelených:

Nemecké a francúzske automobilky lobbovali posledné dni ako šialené v snahe zvrátiť presvedčenie svojich poslancov.

Tomáš VELECKÝ, redaktor:

A u socialistov a ľudovcov mali úspech. Výsledok – vyššie zdaňovanie nafty v hodine 12 neprešlo. Europarlament ale smernici ponechal vyššie dane z iných fosílnych palív, priplatiť by si mali domácnosti, ktoré kúria uhlím a motoristi, ktorí jazdia na LPG či CNG. Ide zatiaľ len o nezáväzné stanovisko, konečné slovo bude mať Rada Európskej únie. …

Zaujímavé ale je, že v štvrtkových novinách TV JOJ o 17tej (od cca 7 minúty) bola informácia správne (pôvodná url na noviny.sk hovorí o nadpise “Ďalšie zdražovanie nafty, na krk si to vezmú europoslanci“):

Aneta SEDLMAIR PARIŠKOVÁ, moderátorka:

Len malý krok chýbal k tomu, aby sme platili viac za pohonné hmoty. Dnes o tom to totiž rozhodovali europoslanci v Štrasburgu. Aj keď pôvodný návrh schválili, našťastie pre bežných ľudí je tam jedna dôležitá podmienka. A to, že dane za benzín a najmä naftu nám európski úradníci nateraz nebudú diktovať.

Marcela GACIOVÁ, redaktorka:

Európski úradníci a politici uvažovali o zavedení plošnej dane na pohonné hmoty. Do nemilosti chceli zobrať najmä naftu, ktorá je energeticky obsažnejšia a teda produkuje viac oxidu uhličitého. V praxi by to znamenalo, že liter benzínu či fanty by nás stál aj desiatky centov viac. Dnes však v Štrasburgu padlo dôležité rozhodnutie. Dane za pohonné látky nám z Európy nebudú diktovať minimálne do roku 2025.

Monika FLAŠÍKOVÁ-BEŇOVÁ, europoslankyňa:

V podstate to nariadením prešlo, ale našťastie prešiel aj pozmeňovací návrh, ktorý sa týka vlastne princípu neutrality, takže do roku 2025 členské štáty nemusia zvyšovať dane za pohonné látky.

Marcela GACIOVÁ, redaktorka:

Z pohľadu spotrebiteľa však ide iba o čiastočné víťazstvo. Ceny pohonných hmôt stále podliehajú meniacej sa situácii na svetových trhoch. Marcela Gaciová, televízia JOJ.

V slovenčine bola dostupná správa o neschválení (v pôvodnej podobe) na stránkach EP o 16:10.

Triezvieme?

Hospodárske noviny v piatok píšu, že “Slováci triezvejú a krčmy majú problém“. Autor textu argumentuje, že:

O dôvodoch tohto stavu majú prevádzkovatelia aj zainteresovaní jasno. „Kúpyschopnosť na Slovensku klesá. Zvyšuje sa nezamestnanosť a situácii nepomáha ani vyššia DPH-čka,“ polemizuje predseda Združenia hotelov a reštaurácií Jozef Bendžala. Práve výdavky na voľný čas sú škrtané ako prvé. Situáciu ilustruje aj to, že vlaňajšie tržby boli nižšie ako pred jedenástimi rokmi.

Bez východiska?

Že Slováci triezvejú dokazujú aj štatistiky spotreby alkoholu, ktoré klesajú. Najvýraznejšiu zásluhu na tom má spotreba piva. „Už dlhšie môžeme pozorovať trend, že zákazníci si kupujú alkohol v maloobchode a konzumujú ho doma,“ hovorí analytik prieskumnej agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Tento trend potvrdil aj najväčší slovenský pivovar Heineken. …

Triezvejú teda Slováci? Podľa čísiel zo Štatistického úradu je na tom Slovensko nasledovne (v hodnote 100 % liehu):

Rok 2010 bol horší ako 1990 (nehovoriac o rokoch predtým), jednoznačný trend poklesu pri prepočítaní na 100% lieh približne od roku 1993 neexistuje, prípade dochádza k miernemu rastu (novšie údaje zverejnené nie sú).

Podľa čísiel pre jednotlivé typy nápojov je jasné, že kým celkový objem spotrebovaného alkoholu je závislý najmä od piva, liehoviny a víno si svoju úroveň stále držia, občas klesajú a občas stúpajú.

Slováci teda zdá sa netriezvejú, ale skôr doháňajú to, čo nespotrebujú vo forme piva cez víno alebo tvrdý alkohol a robia tak (ako uvádza Drahovský) doma.

Krach eura

V stredu na Markíze tiež odznelo, že MMF pripustilo krach eura:

Karol FARKAŠOVSKÝ, moderátor:
Krach eura prestal byť témou ekonomických dobrodruhov a radikálnych politikov. Túto možnosť už pripustil aj Medzinárodný menový fond. Nejde pritom o žiadne fámy. Fond spomína koniec eurozóny v oficiálnom výhľade svetovej ekonomiky. Pri zrode spoločnej meny sa podľa jeho hodnotenia stali chyby a štartérom pádu eurozóny môže byť neriadený bankrot a vystúpenie niektorého z jej členov. Ktorého, to už fond neprezradil.

V rovnaký deň si podobnú vec všimli aj na topkách, veľké portály sa “krachu eura” nevenovali. Podobne to je aj v zahraničí, kde sa koncu eura venovali na webe britského Express, ináč hral skôr okrajovú úlohu (pre WSJ posledná veta v článku). Na porovnanie, topky “citujú”:

Priznal, že pri tvorbe návrhu jednotnej meny sa vyskytla “zásadná chyba”, ktorá by mohla spôsobiť jej prípadný krach. …  Podľa MMF je nemožné vyčísliť prípadný dopad toho, keby niektorá z európskych krajín zmietajúcich sa v kríze opustila menovú úniu. V správe o výhľade pre svetovú ekonomiku však uviedol: “Za týchto okolností rozpad eurozóny nemôžeme vylúčiť. Ak k takému niečomu dôjde, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude mať obrovský dosah aj na ostatných členov eurozóny. Na finančných trhoch by nastala panika. Hrozia politické šoky, ktoré by ešte viac zvýšili stres z upadajúcej ekonomiky. Situácia by mohla byť ďaleko horšia ako tá, ktorá nastala v roku 2008 po krachu americkej investičnej banky Lehman Brothers.”

Správa MMF (.pdf) na viacerých miestach hovorí o “EMU design flaws that contributed to the crisis” (definované na str. 23), to ale asi nie je veľmi pre nikoho novinka. K okolnostiam možného rozpadu sa pre porovnanie so slovenským prekladom v správe píše (str. 17):

Several tail risks are hard to quantify but merit attention:

• The potential consequences of a disorderly default and exit by a euro area member are unpredictable and thus not possible to map into a specific scenario. If such an event occurs, it is possible that other euro area economies perceived to have similar risk characteristics would come under severe pressure as well, with a full-blown panic in financial markets and depositor flight from several banking systems.

Under these circumstances, a breakup of the euro area could not be ruled out. The financial and real spillovers to other regions, especially emerging Europe, would likely be very large. This could cause major political shocks that could aggravate economic stress to levels well above those after the Lehman collapse.

Prepisy relácií pochádzajú z monitoringu NEWTON Media.

Markíza, ale aj TA3, či HN o plánoch premiéra “riešiť” sledovanosť RTVS pomlčali. Vo vysielaní pomlčala aj RTVS. Nemala by verejnoprávna inštitúcia komunikovať aj takéto témy?

Na pondelkovej tlačovej konferencii na ministerstve kultúry sa “riešilo” jednak dobiehanie dlhu voči kultúre, ale tiež aj nespokojnosť s tým, nakoľko “dôveryhodné” a “mienkotvorné” je spravodajstvo RTVS. Kým prvá informácia sa napríklad do pondelkových Správ STV dostala, druhá si nenašla miesto ani na STV, ani TA3 alebo na Markíze. Nenašiel som ju ani v Hospodárskych novinách.

Naopak zaujala utorkové SME, stredajšiu Pravdu a ešte v pondelok aj Rádio Expres (17:00 Infoexpres). Zaujala aj vedenie RTVS, riaditeľka Zemková k tomu vydala stanovisko.

Mala by STV/RTVS o takejto kritike a vlastnom stanovisku informovať? Na jednej strane by sa asi nevyhla podozreniu z (nevyhnutného) konfliktu záujmov a toho, že rieši (politické) spory prostredníctvom mediálneho “nátlaku”. Na druhej strane ak to televízia sama považuje za problém (a stanovisko riaditeľky o tom svedčí), mala by mať možnosť “brániť” sa, resp. vysvetliť ako kritiku, tak svoju reakciu, aj vo vlastnom vysielaní.

Fungovanie RTVS (jeho kritika zo strany vlády/premiéra, pozície kľúčových hráčov …) pritom určite nie je téma, ktorá by sa ako taká nemala vôbec mediálne “riešiť” aj mimo špecializované médiá, a nemala by ostať ani mimo samotnej RTVS. Doterajšie skúsenosti skôr hovoria, že podobné témy sa aj v budúcnosti budú preberať skôr mimo obrazovky (nielen RTVS) a priestor nájdu aspoň v niektorých denníkoch.

PS: Ešte ku článku Pravdy a vyjadreniam politológov ohľadom možného odvolania Zemkovej – bez zmeny zákona o RTVS (.pdf) to bude viac ako problematické, keďže možnosť odvolania vyplýva v podstate iba z plnenia ekonomických ukazovateľov. Samozrejme, zmeniť zákon v prípade potreby až taký “problém” nebude.

Also in the news

• utorkové TN na Markíze sa v jednej z úvodných reportáží (”Rastislav Žitný ide do väzenia“) venovali aj definitívnemu odsúdeniu R. Žitného. Markíza tak uzatvorila takmer 4 roky trvajúcu záležitosť; je dobré, že to televízia neprešla iba mlčaním. (Nadpis na tvnoviny.sk, že Žitný dostal “len” dva roky, je teraz nahradený verziou bez “len” (stále je v url). V iných prípadoch web Markízy taký zhovievavý nebol.)
• Utorková Pravda písala o “zvláštnom” obchode, kedy sa v SPP krátko po voľbách priamym zadaním vyberali externí advokáti. Písať o tom je celkom v poriadku, text by ale mohol pre úplnosť obsahovať aj informáciu, akú odmenu by mali externí právnici dostať. (Na okolnostiach “prípadu” to ale nič nemení)
• Podobne aj texty ohľadom nominácií na predsedu/níčku SDKÚ – je asi pre niekoho užitočné vedieť, kto má koľko nominácií od miestnych zväzov (hnonline to povedia rovno v športovom nadpise “Frešo už vyhráva nad Žitňanskou 20:3“). Možno by sa k tomu hodila aj informácia, že spolu je miestnych zväzov 481, “20:3″ tak bez ohľadu na to, ako to nakoniec dopadne, vôbec nič neznamená.
• Lepšie neskôr, ako vôbec: utorková Pravda aj utorkové Televízne noviny na Markíze (”Ako Fico napočítal pol miliardy”) sa venovali minulotýždňovému “rekordu v plytvaní“, ktorý oznámil Fico. Pravda sa zamerala skôr na to, že ide o meškajúce eurofondy, ktoré nakoniec prídu či iné “sezónne faktory”; Markíza na to, že takéto porovnávanie nemá veľmi zmysel. To druhé spravilo už minulý týždeň aj SME. Možno sa inšpirujú ešte aj ďalší.

Kto získal historicky najviac nominácií za komentáre a kto za investigatívu?

Súhrn ziskov pre jednotlivé médiá som počítal z Novinárskej ceny v kategóriách najlepšia reportáž v printe; najlepšia reportáž v tv a rozhlase; rozhovor v printe; rozhovor v elektronických médiách; komentár v printe; cena Otvorenej spoločnosti; cena Združenia vydavateľov a analyticko-investigatívne príspevky v printe a tv/rádiu.

Vynechané sú regionálne kategórie, krátka publicistika v printe (2005-2008; 2009 v komentároch), cena British Council, blog, fotografia, vtip a online žurnalistika (zavedená tento rok). Podľa vybraných kategórií má v absolútnom počte najviac nominácií SME (47), z celoštátnych médií majú najmenej Hospodárske noviny (1). JOJ Plus vďačí za dve nominácie vysielaniu Lampy.

• Kompletný prehľad nominácií a víťazov od roku 2004 na Google Docs
  
• Ďalšie info k jednotlivým ročníkom na webe NC
  

Pri najlepšej reportáži v printe dominuje .týždeň, okrem “veľkých” novín a týždenníkov sa dokázali presadiť aj publikácie ako Goldman či Zrno (v roku 2005; pod “iné”). Pri reportáži v elektronických médiách najlepšie skončil Slovenský rozhlas (vrátane Devína, Rádia Slovensko, Reginy), najmenej nominácií získala TA3. Od roku 2009 existujú samostatne nominácie pre rozhlas a televíziu.

SME absolútne dominuje v rozhovoroch (vrátane TV OKA a sme.sk) a v komentároch. Skôr ako ostatné denníky je pre SME v tomto konkurenciou (aspoň podľa tých, čo nominácie vyberali) vzhľadom na počty Trend, aj keď ten dosahuje skoro len polovičný počet.

Analyticko- investigatívne príspevky v printe mali od roku 2005 iba štyroch rôznych nominovaných: Žurnál (1), .týždeň (5), Trend (8) a SME (8). Pri elektronických médiách to je o niečo pestrejšie, nadpolovične a jednoznačne ale dominuje Markíza:

Po vyhlásení výsledkov bude nasledovať prehľad s víťazmi.