“Ľudia vravia, že fyzická prítomnosť dnes už nie je dôležitá. Že máme virtuálne kancelárie, online komunity, sociálne siete a nezáleží na tom, v akej časti sveta sme v skutočnosti. Ja som však skeptický. Online komunity majú tendenciu spájať rovnako mysliacich ľudí, čo je výborné pre niektoré úlohy a životné situácie. Často však potrebujeme inšpiráciu aj od cudzincov, od ľudí, ktorí sú mimo nášho demografického profilu. A to sa stane len zriedkakedy, ak väčšinu času trávite s priateľmi.”

Takto sa vyjadril David Byrne a ja s nám vrelo súhlasím. Pre marketéra je obzvlášť dôležité preniknúť aj mimo okruhu svojich známych, osloviť “cudzincov”, ktorí žijú iné životy, majú iné motivácie a ašpirácie. Na sociálnych sieťach ich nespoznáte – nedostanú sa k vám.

Aby ste ich stretli, musíte sa prechádzať po uliciach, nakupovať v kamenných obchodoch, jazdiť autobusmi a vlakmi.

Aby ste ich pochopili, musíte počúvať náhodné rozhovory v supermarkete a prihovárať sa susedom.

(A ak predsa len chcete zostať online, potom aspoň čítajte aj iné blogy ako tie o marketingu a internete).

“Pokud začneme být při marketingových výzkumech dostatečně přesní, přijdeme na to, že mnohá naše segmentační kritéria jsou sice logicky odůvodnitelná (navenek se v nich lidé hodně podobají), ale realita uvnitř, na úrovni vnitřních hodnotových prožitků (motivací a odměn) může být hodně odlišná.

1. Přenesme se virtuálně do obchodu, kde můžeme pozorovat reálné chování žen při nákupu. Vybereme si z nich ty, u kterých jsme mohli vidět velmi obdobné projevy chování, například tím, že si koupily stejnou značku šampónu a ještě k tomu splňovaly naše konkrétní segmentační kritéria (věk, vzhled, dobu přemýšlení před regálem, sociálně ekonomickou skupinu atp.). Z jejich podobných projevů viditelného chování bychom mohli usuzovat, že za jejich konáním stály stejné hodnotové motivace. Když se jich však za pokladnou zeptáme, jaká potřeba hodnot je motivovala k výběru této konkrétní značky, uslyšíme mnoho různých odpovědí. Od každé z žen i několik. Některé odpovědi se budou velmi podobat a některé budou individuálně jedinečné.

Přesto, že ženy navenek vykazovaly velmi obdobný projev chování, nacházely se za ním individuálně odlišné motivace.

2. Příklad z opačné strany, kdy můžeme v obchodě pozorovat velmi odlišné lidi (věkově, pohlaví, vzdělání, styl oblékání, sociální postavení) s přeplněnými košíky všech možných produktů, i navzájem se od sebe velmi lišících. Když se jich pak za pokladnou zeptáte, tak vám vesměs odpoví, že za jejich nákupní motivací, různě odlišných produktů, se ukrývají velmi obdobné motivační hodnoty (sleva, akce, nedostatkové zboží) ve vztahu k té konkrétní nabídce (produktu).

Pokud si tyto dva jevy zobecníme, pro chování člověka na jakémkoliv trhu, tak získáme docela zajímavý segmentační algoritmus. Na pohled stejní lidé vykazující stejné projevy chování, se ve svých vnitřních hodnotových motivacích mohou navzájem velmi odlišovat a naopak. Lidé velmi rozdílní mohou být ke svému chování motivováni potřebou získání identických hodnot.”

Zdroj: Českí neuronální marketing (majú ešte oveľa viac výborných postrehov, určite si dobre prezrite ich web!)

Mnoho ľudí si myslí, že ak ich baví fotiť, musia sa zákonite stať fotografmi, ak sa chcú uživiť svojim koníčkom. Že ak ich baví písať, musia byť novinármi, spisovateľmi alebo copywritermi. A ak ich bavia pohybujúce sa obrázky, musia byť režisérmi alebo kameramanmi.

Toto platilo v časoch pred internetom. Na webe sú fotografia, video a text silnými zbraňami v akomkoľvek biznise – všetky firmy sú dnes vydavateľmi, ktorí šíria online obsah. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí rozprávajú anglicky, nie sú prekladateľmi, ani vy nemusíte byť kvôli živobytiu profesionálnym fotografom.

Využite svoju schopnosť tvoriť obsah inak. Postavte si biznis okolo vecí, ktoré vás bavia – možno sa okrem fotografie vyznáte aj v čínskej kuchyni. Postavte si eshop, ktorý predáva woky, a foťte čínske jedlá, ktoré navaríte, ako promo vášho obchodu. Spravte si fotoblog, fotky vešajte na Flickr, dávajte zadarmo do magazínov o varení a pomaly si budujte značku a zákazníkov.

“Aj keď si myslíme, že žijeme v e-svete a vo svete ekonomiky postavenej na službách, v skutočnosti je väčšina z nás – hoci nepriamo – zapojená do výroby hmatateľných vecí, alebo do ich presunu hore-dole po svete. Web je veľká brožúra a väčšina z nás presúva veci od výrobcu k predajcovi, od predajcu k zákazníkovi.”

- Plenitude

“Informačný pretlak nie je o tom, že je okolo nás príliš veľa informácií. V lese je viac informácií ako vo vašom dome. Problémom je pretlak symboliky. V lese pre nás veci málokedy majú nejaký ďalší význam okrem toho, že rastú. V domácnosti aj vaše papuče majú niekoľko symbolických rovín. Rozprávajú príbeh o statuse, Vianociach, vašom vzťahu k manželke, o materiáloch (a materiály zase príbeh o svojom pôvode, výrobcovi, politike a tak ďalej do zbláznenia.)”

Veľmi voľný citát z knižky Plenitude, ktorú som prečítal počas nedávnej dovolenky

Manažérska poučka pojmu zákazník: “Pod pojmom zákazník sa rozumie ktokoľvek, komu odovzdávame výsledky vlastných aktivít /činností/.”

Nie je to človek, od ktorého beriete peniaze.

Nie je to človek, ktorý vás otravuje telefonátom práve vtedy, keď obedujete.

Je to niekto, komu odovzdávate výsledky vlastných aktivít.

My ľudia sme príliš optimistickí a neveľmi presní plánovači času. Keď ste si vyrátali, koľko času vám zaberie váš nový projekt, vynásobte to dvomi. Urobte to, nech sa vám myseľ akokoľvek bráni a žalúdok skrúca. Budete tak oveľa bližšie času, ktorý nad projektom reálne strávite.

Ak ste šéf a plánujete prácu pre svojich podriadených, násobte prosím štyrmi. Zo šéfovskej pozície máte tendenciu zľahčovať potrebu času na projekt ešte viac ako to robí váš zamestnanec.

Redizajn webu, ktorý šéf odhaduje na mesiac a vy, zamestnanec, si ho trúfate spraviť za dva mesiace, sa bude v skutočnosti ťahať najmenej štyri.

(A ak sa pýtate, kde som takmer dva mesiace bol – pracoval som na projekte, ktorý som odhadoval na tri týždne:)

Nikdy som sa netajil tým, že nemám rád bilboardy. Reklama, ktorá ničí mesto, zastiera výhľad na krajinu a nemožno ju vypnúť, ak vám lezie na nervy, by nemala existovať.

V Čechách sa proti bilboardom rozbehol zaujímavý protestný projekt Nechceme billboardy. Podľa mňa je to téma, ktorú by stálo za to otvoriť aj na Slovensku. Keď sa rozprávam so známymi z reklamnej branže, mnohým z nich tiež vadí mor, ktorý napadol naše ulice. Narozdiel od iných médií pri bilboardoch neexistuje účinná regulácia, a kým napríklad súkromný priestor v TV obmedzujeme percentami reklamy, ktorý môže televízia vysielať, nič podobné pre obmedzenie reklamy na verejných priestranstvách neexistuje.

Nech je tento článok otvoreným listom ľuďom, ktorým na verejnom priestranstve záleží a chceli by sa do takéhoto projektu na Slovensku pustiť. Máte moju podporu, a verím, že aj podporu desiatok iných ľudí z reklamnej či marketingovej branže.

V živote každého marketéra príde moment, kedy si uvedomí skutočný dosah toho, čo robí. Kedy si uvedomí to, akú veľkú silu nám – ale aj novinárom a ľuďom z médií – dáva znalosť problematiky.

Desaťtisíc ľudí si kúpi produkt, ktorý im odporučíme.

Dvadsaťtisíc ľudí si prečíta náš článok.

Stotisíc duší sa zapojí do súťaže, ktorú vyhlásime.

Mediálna sila je veľký dar, ktorý sa nesmie zneužívať. Neoblbujme ľudí, nepredávajme im veci, ktoré im nepomáhajú a v ktoré ani my neveríme. Neserme si do úst len preto, že nám ústa zlatom obložil klient.

Rád hlasno zakričím vždy, keď budem vidieť, že niekto robí marketingom ľuďom zle. A budem rád, ak na mňa ľudia zakričia, ak tiež stúpnem vedľa.

Odkedy som v Etargete, pochodil som desiatky konferencií, Barcampov, Open Coffee Clubov aj reklamných festivalov. Sú to výborné príležitosti, ako spoznať ľudí a ako sa stretnúť s kolegami z profesie.

Stretnutia – na to presne konferencie slúžia a nečakajte od nich nič viac. Predovšetkým nie to, že sa na konferencii niečo naučíte, alebo že sa na vás nebodaj nalepí čosi z geniality prednášajúceho (alebo z geniality prezentovaných reklám, ak ste na festivale reklamy).

Konferencie majú podobný problém ako blogy, ktoré píšu o inšpiratívnych riešeniach a ktoré všetci tak dychtivo čítame. Pozeraním na úžasné veci sa ešte nikomu na svete nezlepšila schopnosť úžasnú vec spraviť.

To je aj jeden z dôvodov, prečo som tento rok nebol na TEDx. Nemajte mi to za zlé – pri ďalšom vydaní tejto konferencie ma tam pravdepodobne nájdete. Tentokrát som sa však bál, že mi oči zalepí inšpirácia, ktorú nebudem momentálne vedieť využiť. Pracujem na viacerých dôležitých projektoch a akákoľvek nová motivácia, akékoľvek inšpiratívne riešenie, ktoré ma zvedie preč z mojej aktuálnej cesty, je pre mňa skôr na obtiaž.

Ak ste aj vy hlboko zabratí v riešení projektu, nedbajte na odporúčania známych a vyhnite sa zdrojom, z ktorých by ste mohli dostať novú inšpiráciu. Začať novú vec je ľahké, neprerušene dotiahnuť starú do konca, tam sa skrýva pravé umenie.